Články

Moje meno je Veronika Baláž a pracujem ako lektorka Excelu, programovania v Exceli a matematiky. Vyštudovala som učiteľstvo matematiky a fyziky na mat-fyze v Bratislave. Počas štúdia som ani na minútu nezapochybovala, že budem učiť. Ako to už ale v živote chodí, po skončení školy prišlo tvrdé precitnutie. Ako učiteľka som sa nedokázala v Bratislave samostatne uživiť.

Preto som začala pracovať v nadnárodných spoločnostiach. Bola som zamestnaná na oddelení telekomunikačných podvodov, na billingu a na pricingu. Po ôsmich rokoch pracovnej hektiky som si dala osemmesačnú pauzu od práce. Zvažovala som, čo ďalej s mojím profesijným životom. Po tejto pauze som sa vrátila k činnosti, ktorá ma baví najviac – k učeniu. Dva roky som pracovala ako živnostníčka a v roku 2021 som založila vlastnú firmu Love2teach s.r.o. Dnes pomáham firmám a jednotlivcom odborne rásť v práci s Excelom a VBA. Študentom pomáham nájsť pozitívny vzťah k matematike.

 

Do kontaktu s Akčnými ženami som sa dostala na odporúčanie Vašej ambasádorky Kristíny Cichý Kováčikovej. Začiatkom leta som sa zúčastnila série prednášok na tému LinkedIn marketing od Kristíny a jej sestry Ivany Brutenič, ktoré založili Linkedin Stratégie. Po kurze sme ešte komunikovali s Kristínou a navrhla mi osloviť Martinu Novotnú z Akčných žien. Po telefonáte s Maťkou, ktorá je naozaj Akčná žena a od prvého rozhovoru bolo cítiť, že má super nápady,  som sa členkou Klubu 😊.

Aká cesta viedla k tomu, že sa z teba stala odborníčka na Excel?

 

K Excelu a programovaniu v Exceli som sa dostala postupne, cez pracovné príležitosti, ktoré ku mne prichádzali. Na výške som študovala učiteľstvo matematiky a fyziky na mat-fyze v Bratislave a bola som presvedčená, že po skončení štúdia budem učiť. Relatívne rýchlo ale prišlo precitnutie – ako učiteľka na strednej škole som sa v Bratislave nedokázala samostatne uživiť. Keďže som tu už mala svoj okruh priateľov, nezvažovala som odchod z Bratislavy, ale naopak, začala som hľadať prácu, ktorá mi umožní tu ostať. Tak som si našla zamestnanie v nadnárodnej firme. Pravdupovediac, prvých pár mesiacov v korporácii som sa nevedela úplne zmieriť s tým, že neučím a  riešila otázky typu „Čo to tu vlastne robím?“ a „Prečo ja vlastne neučím?“ Postupne som si ale uvedomila, že bude lepšie nájsť zmysel aj v kancelárskej práci a tak som sa začala zaujímať o automatizáciu jednoduchých pracovných úloh, ktoré sme mali v Exceli. To ma prividelo k VBA – programovaniu makier – ktoré ma veľmi bavilo. Ďalej sa to nabaľovalo takpovediac samo. Ďalšie pracovné pozície prinášali stále nové výzvy a ďalšie učenie sa nových zručností v Exceli, vo VBA a neskôr aj v SQL.

 

Prečo si sa rozhodla študovať práve tento odbor?

 

Programovanie ani Excel som neštudovala. Dokonca keď na to pozerám spätne, na mat-fyze sa náš odbor neučil riadne programovať a ani pracovať v Exceli. Na výške sme sa učili pracovať iba v prostredí Comenius Logo – programovanie pre deti „s korytnačkou“, čo dnes využívam keď vediem hodiny programovania v Pythone s knižnicou Turtle. Študovala som matematiku a fyziku a k programovaniu som sa dostala až v práci. Bol to taký kompromis, spojenie užitočného so zmysluplným. Keďže v kancelárskej práci je Excel úplná nutnosť, musela som sa ho dobre naučiť. Automatizácia vo VBA mi navyše dávala pocit, že sa stále vzdelávam a že robím niečo zmysluplné, čo ma naozaj  baví.

Ak máš na mysli prečo som si vybrala štúdium matematiky a fyziky, tak dôvod bol celkom prozaický – na gymnáziu som nadobudla dojem, že matiku a fyziku sa nepotrebujem učiť 😊 tak som si vybrala tieto predmety aj na výške. Pravde je aj to, že ma tieto predmety veľmi bavili, pretože rada riešim úlohy a baví ma hľadať riešenia problémov, takže to bol pre mňa dobrý výber.

 

Donútila ťa práca v nadnárodních firmách prehodnotiť svoje priority?

 

Určite áno, pri prvej práci v nadnárodnej spoločnosti som prehodnotila svoje priority smerom „preč od učenia“. Teda prežitie a finančná nezávislosť boli pre mňa prednejšie ako robiť to, čo ma najviac bavilo – čiže učenie.

Pri odchode z mojej poslednej pozície z korporácie to bolo presne naopak. Uvedomila som si s plnou silou, že hľadanie náplastí v pozíciách, ktoré boli pre mňa len pseudo-zmysluplné ma už definitívne nenapĺňa a že je čas sa vrátiť k učeniu.

Necháp ma zle, mala som rada svoju pracovnú náplň a úlohy aj vo firmách, ale nebolo to pre mňa úplne to pravé. Akoby mi k úplnému pracovnému naplneniu stále niečo chýbalo a to „niečo“ som našla až keď som začala učiť na voľnej nohe.

 

Čo si si uvedomila počas svojej niekoľkomesačnej pauzy?

 

O tom by sa dal napísať osobitný článok 😊.

  • Uvedomila som si napríklad, že mojej osobnosti viac vyhovuje práca na voľnej nohe, bez šéfa a bez pevnej hierarchie. A že je to úplne v poriadku.
  • Tiež som si uvedomila, že som schopná si začať zarábať sama na seba a že budovanie vlastného businessu ma veľmi napĺňa a baví.
  • Uvedomila som si, že ak chcem meniť veci v mojom živote, tak správny čas je TERAZ a nie zajtra alebo o rok 😊
  • A tiež som si uvedomila, že to aká som je „good enough“ na to, aby som dokázala obohacovať životy iných ľudí a pomáhať im sa zlepšovať.

 

Čo sa týka samotnej práce, uvedomila som si, že hoci mám rada „technickú“ stránku veci – programovanie, riešenie problémov, milujem matematiku, atď… ALE na to, aby som sa cítila v práci naplnená potrebujem aj „ľudskú“ stránku, ktorá sa prejavuje v tom, že môžem odovzdávať odborné informácie iným.

 

Túžiš niekedy po návrate k profesii učiteľa na klasickej škole?

 

Toto je otázka, ku ktorej sa v pravidelných intervaloch vraciam asi každý rok, pretože sa stáva, že ma oslovujú školy, či by som nemala záujem učiť matematiku, fyziku alebo informatiku. Som za tieto ponuky vždy nesmierne vďačná, zakaždým si to pár dní premieľam v hlave, ale nakoniec si vždy uvedomím, že mňa naozaj baví práca lektorky na voľnej nohe.

 

Hlavný problém vidím v tom, že u nás na Slovensku je profesia učiteľa stále na chvoste v porovnaní s inými zamestnaniami. Jednak z hľadiska finančného ohodnotenia ale aj z hľadiska spoločenského statusu. Naša spoločnosť si neuvedomuje, že učitelia sú ľudia, ktorí majú vyštudované fakt vysoko špecializované odborné zamerania. Matematikár  má u nás vyštudovanú matematiku na odbornej úrovni, rovnako fyzikár, biológ, dejepisár, slovenčinár atď….

Okrem toho sú učitelia (aspoň tí, ktorí ešte nestihli vyhorieť) aj psychológmi, manažérmi, zabávačmi, bútľavými vŕbami, a takto by sme mohli pokračovať… U nás ale stále funguje nastavenie že si „len učiteľ“. Takže odpoveď je nie, netúžim sa vrátiť k práci učiteľa na strednej.

 

Prečo si sa rozhodla zamerať na ženy – matky na a po materskej dovolenke?

 

Odkedy mám vlastný business, stretla som sa s rôznymi typmi  klientov. Prirodzeným spôsobom mi dlhodobo ostávajú  práve spolupráce so ženami a dievčatami. Zrejme je to čiastočne vec mojej osobnosti, že sa mi so ženami dobre komunikuje a prirodzene s nimi rada spolupracujem.

 

K matkám po materskej som sa dostala cez jednu moju klientku, ktorá navštevuje individuálne hodiny a bola po materskej. Uvedomila som si, že s babami po materskej pracujem veľmi rada, pretože sú spravidla nesmierne vďačné za každú novú vedomosť, cítiť z nich takú  životnú múdrosť, a to, že priority majú veľmi zdravo nastavené. Z mojej skúsenosti musím povedať, že sú aj veľmi ľudské. Preto som vytvorila kurz Excel Návrat s materskej dovolenky a veľmi rada som ho aj live učila. Momentálne pripravujem jeho online video verziu.

 

Myslíš si, že práve matkám po materskej sa hodia kurzy a znalosti v rámci Excelu a príbuzných programov? Prečo?

 

To veľmi záleží od viacerých faktorov, jednak od dĺžky pracovnej pauzy a tiež od oblasti, v ktorej daná baba pracovala, resp. do akej pracovnej oblasti sa vracia. Ak bola pauza dlhšia a vracia sa do práce, kde bude potrebovať Excel, tak áno, mám skúsenosť, že môj kurz môže priniesť zopakovanie, ktoré pri návrate do práce potrebuje. Pomáha tiež znížiť stres a obavy z návratu do kancelárie, pretože baby sa ma počas kurzu aj pýtajú veci, ktoré zabudli a myslia si, že ich budú potrebovať.

 

Dá sa podľa teba skĺbiť rodičovstvo a kariéra?

 

Ja sama nie som rodič, takže sa mi naozaj ťažko na túto otázku odpovedá. Podľa dievčat, ktoré sú okolo mňa a sú mamy by som povedala, že určite áno. Dokonca by som povedala, že niektoré baby práve vďaka materstvu a materskej našli svoj skrytý potenciál, ktorý sa pretavil do businessu alebo do pracovnej príležitosti.

 

Ako si vnímala zmenu kurzov, keď si ich preklopila do online priestoru?

 

Spočiatku ťažko. Pre pandémiou som totiž bola skutočným odporcom online vyučovania. Dokonca sa mi reálne pred pandémiu stávalo, že som dostala požiadavku na online kurz, ale odmietla som ju len z toho dôvodu, že som neverila, že online sa dá učiť rovnako efektívne ako osobne.

 

Potom prišla pandémia a ak som nechcela prísť o svoj business, tak som musela doslova v priebehu 2 týždňov preklopiť všetky hodiny do online priestoru. Na učenie matematiky som si z lampy vyrobila držiak na smartphone, ktorý som používala ako kameru, aby mohli moji študenti vidieť papier, na ktorý som písala a na učenie Excelu a VBA som si zakúpila softvér na skupinové tele-konferencie.

 

Po pár týždňoch som pochopila, že učiť online sa naozaj dá úplne plnohodnotne a nielen Excel a programovanie ale aj matematika. Postupom času som si uvedomila, že pandémia a hlavne opatrenia neprehrmia tak skoro, tak som si zakúpila grafický tablet, nový mikrofón a aj lepšiu kameru, aby som sa ešte viac prispôsobila online svetu.

 

Moja preferencia pre online hodiny zašla tak ďaleko, že momentálne prioritne učím online a dokonca som si aj svoju kanceláriu na ďalší rok prispôsobila výlučne online kurzom.

 

Som pandémii nesmierne vďačná za to, že mi ukázala úplne nové možnosti učenia. Okrem živých online hodín som začala vyrábať aj video-kurzy, k čomu by som sa bez pandémie  pravdepodobne vôbec nedostala. A dokonca do budúcna zvažujem ešte výraznejšie preklopiť môj business smerom  k video-kurzom.

 

Čo si majú ľudia predstaviť pod VBA? Skús to zľahka vysvetliť niekomu, kto tento pojem počuje/číta prvý raz.

 

Ok, budem predpokladať, že to vysvetľujem človeku, ktorý vie, čo je to Excel, ale nevie nič o programovaní. Predstavte si, že máte pracovné úlohy v Exceli, ktoré sa vám na pravidelnej báze opakujú. Napríklad každý mesiac vytvárate rovnakú tabuľku  s viacerých zdrojových dát, pričom zdrojové dáta sa každý mesiac menia.

 

Teda každý mesiac musíte urobiť v Exceli rovnaký rad manuálnych úkonov, ktorými z nových zdrojových dát vyrobíte tabuľku s rovnakým vzhľadom a vlastnosťami ako minulý mesiac.

 

VBA (programovací jazyk Visual Basic for Aplications) prináša možnosť si tieto opakujúce sa úkony zautomatizovať (naprogramovať). To znamená, že ak si tieto úkony zautomatizujete, každý mesiac len stlačíte tlačidlo v Exceli a výsledná tabuľka sa vám z nových zdrojových dát vyrobí „sama“, resp. úkony, ktoré ste dovtedy robili manuálne sa vás urobí Excel sám. VBA niektorí možno budú poznať pod názvom Excelovské makrá.

 

Makrá prinášajú aj kopec ďalších možností, ale automatizácia opakujúcich sa úloh je jednou z najväčších výhod a tiež najčastejší dôvod, prečo sa ľudia dajú na VBA.

 

Prečo si sa rozhodla pustiť aj do VBA mentoringu?

 

Myšlienka VBA mentoringu v mojej hlave existovala už veľmi dávno, ešte v časoch keď som pracovala v nadnárodných spoločnostiach. Vtedy som to ešte nevolala mentoring, ale už vtedy som si uvedomovala, ako veľmi by zamestnancom, ktorí pracujú s Excelom pomohlo, keby ovládali základy programovania.

 

VBA má svoje plusy aj mínusy, ale medzi plusy rozhodne patrí to, že keď už pracujete v Exceli, je veľmi ľahké si otvoriť VBA programátorské prostredie. Nepotrebujete žiadne zložité inštalácie. Zároveň užívatelia Excelu poznajú Excelovské objekty – workbook, worksheet, cell (bunka), atď… a aj ich vlastnosti. Preto je pre nich relatívne ľahké čítať VBA kód.

 

Na individuálnych hodinách sa mi stáva, že keď si nahráme prvé jednoduché makro a otvoríme si kód, tak klienti vedia intuitívne správne povedať, čo vykonáva každý riadok kódu.

 

Preto je podľa mňa veľmi fajn začínať s programovaním práve vo VBA. Môžete sa totiž naučiť základné programátorské princípy ako práca s premennými, poľami,  použitie cyklov, podmienok, atď… na objektoch, ktoré už poznáte z Excelu. Tieto princípy sa potom dajú využiť aj v iných programovacích jazykoch.

 

Momentálne je môj program VBA mentoring v štádiu prípravy. Postupne spracovávam kurzy, ktoré mám ešte „na stole“, t.j. spracovávam môj kurz Excel návrat z materskej dovolenky a Excel Pricing analytik do formy video-kurzu. Popri tom sa venujem Excel mentoringu pre firmy. V rámci Excel mentoringu pre firmy sa zamestnanci učia priamo na úlohách zo svojej každodennej práce, čím sa zlepšujú v Exceli a zároveň si zefektívňujú svoje pracovné procesy.

 

Čo pre teba znamená mentoring a aká je tvoja motivácia robiť práve tento projekt?

 

Mentoring je pre mňa spôsob, akým môžu prechádzať informácie a hodnoty z mentora na menteeho ľudskou formou.

 

Ešte keď som bola zamestnancom uvedomovala som si, aké vzácne je, keď nájdete niekoho, kto je ochotný a schopný zdieľať informácie a knowledge. Ideálne ak ich vie zdieľať s láskou a zaujímavo. Človek, ktorý má v istej oblasti viac informácií, vedomostí a skúseností ako ja a je ochotný a schopný mi ich efektívne odovzdať je pre mňa mentor. Mám šťastie, že v rôznych oblastiach môjho života mentorov mám a že aj ja môžem byť pre iných mentorom.

Počas mojej lektorskej praxe som si uvedomila, že učenie Excelu a programovania je veľmi podobné učeniu matematiky. Veľmi dobre sa totiž učí na príkladoch a úlohách. Primerane zložité zadania, ktoré nás zaujmú a nepoznáme na nich hneď správnu odpoveď v nás vyvolávajú zvedavosť a majú potenciál rozvíjať našu schopnosť “problem solving“. Potrebujeme ale niekoho, kto tie zadania pre nás vytvorí a tiež občas potrebujeme pomôcť s ich vypracovaním. No a tu nastupuje úloha Excel alebo VBA mentora.

Skĺbením princípov mentorovania a učenia sa na príkladoch z praxe mi napadla myšlienka učenia sa metódou mentoringu. Momentálne vidím veľký zmysel v Excel mentoringu pre firmy. Zamestnanci sú často vystavení rôznym zadaniam v Exceli, ktoré im robia problémy, ale nevedia pri nich nájsť adekvátnu pomoc. Cez postupné štúdium pracovných zadaní a súborov a pochopenie užívateľskej úrovne jednotlivých zamestnancov postupne nachádzame lepšie spôsoby práce v Exceli. Zamestnanci majú možnosť sa rozvíjať a zároveň sa práca vo firme stáva efektívnejšou.

 

Na tvojom webe som čítala množstvo pozitívnych recenzií, čo pre teba znamenajú?

 

Znamenajú pre mňa potvrdenie že to, čo robím, robím dobre. Tiež mi hovoria že to, čo odovzdávam mojim klientom má pre nich hodnotu a že moje nápady a snaha majú zmysel.

A ešte ma strašne tešia 😊.

 

Ako sa staviaš k svojej budúcnosti ako sa pozeráš do budúcna?

 

Na budúcnosť sa pozerám optimisticky. Teším sa na realizáciu mojich pracovných a osobných plánov. Teším sa ako postupne zrealizujem moje nápady na kurzy ktoré momentálne mám. A teším sa na nové veci ktoré sa ešte naučím a kam sa ešte osobnostne posuniem.

 

Ako sa dívaš na svoj minulosť?

 

Som skôr orientovaná na prítomnosť a budúcnosť, čiže do minulosti sa príliš nevraciam. Ale ak sa niekedy zahľadím do minulosti, tak sa snažím hľadať „lessons  learned“ a pozerať na veci s nadhľadom a s láskavosťou k sebe  aj k ostatným 😊

 

Čo všeobecne vnímaš ako ťažké (v zmysle výzvy)?

 

Je pre mňa vždy výzvou keď idem skúšať niečo nové v čom ešte nie som oťukaná a neviem úplne ako mi to pôjde. Na jednej strane ma to baví a sama si takéto výzvy vymýšľam a  vyhľadávam, ale naozaj si uvedomujem, že kým sa v novej aktivite úplne nájdem a zlepším, tak ma to stojí slušnú dávku mentálnej sily.

 

Ako zvykneš oddychovať ?

 

Ak potrebujem viac-menej pasívny oddych, tak to zvyčajne vyzerá tak, že sme doma s manželom, varíme si, staráme sa o naše domáce zvieratá a vytvárame si proste domácu pohodu.

 

Ak chcem úplne mentálne vypnúť a odstrihnúť sa, tak čítam detektívky, najradšej od Agathy Christie alebo edíciu o detských pátračoch – Slávnu päťku od Enid Blyton. Občas viem skoro celý deň stráviť pri knihe s tým, že detektívky ma vedia úplne pohltiť a odpojiť ma od každodenných myšlienok.

 

Ak potrebujem aktívny oddych, tak volím buď prechádzanie sa alebo bicyklovanie. Najnovšie s manželom skúšame bicyklovanie po jednoduchých trailoch. Učíme sa ako jazdiť v klopených zákrutách, na lesných cestičkách a podobne. Takéto jazdenie mi prináša takú akurátnu dávku adrenalínu. Môžem si užívať super pocit z dynamickej  jazdy, ale pritom nemám pocit, že by som extrémne riskovala.

 

Kedysi som sa aktívne venovala turistike, bola som schopná vziať si batoh, spacák a stan a stráviť niekoľko dní sama v Karpatoch. Toto už ale dnes nerobím 😊

 

Kto je podľa teba akčná žena? V čom vidíš vlastnú akčnosť?

 

Akčná žena je pre mňa žena, ktorá si je vedomá svojho potenciálu a aj keď jej možno nevychádza všetko hneď “na prvú“ a ani zďaleka nie je dokonalá, tak sa jednoducho nevzdáva, neľutuje sa, ale ide ďalej a učí sa každým dňom a každou skúsenosťou niečo nové.

V tomto vidím asi aj svoju vlastnú akčnosť 😊

 

Aké tri otázky by si sa opýtala Ty Akčnej ženy?

  • Ako si udržiavaš work-life balance popri podnikaní?
  • Máš skúsenosť, že podnikať je mentálne náročnejšie ako byť zamestnancom, alebo naopak?
  • Ak sa ti zdá podnikanie menej náročné, než byť zamestnancom, prečo? (resp. naopak)?

 

Čo vieš priniesť klubu AŽ ?

 

Viem priniesť kurzy Excelu a programovania vo VBA a hodiny  matematiky. Buď vo forme live webinárov na témy, ktoré by mohli byť zaujímavé pre Akčné ženy, alebo vo forme video-kurzov, ktoré vytváram.

 

Čo by si chcela v klube AŽ získať (naučiť sa)?

 

V klube Akčných žien hľadám hlavne inšpiráciu, spoločenstvo podnikateliek a možnosť prepojenia na Akčné ženy, pre ktoré by mohli byť prínosné moje služby. Tiež sa mi veľmi páči iniciatíva, ktorá beží vo FB skupine – možnosť poprosiť o pomoc a nájsť Akčnú ženu, ktorá mi môže pomôcť vyriešiť moje pracovné problémy, alebo ma môže niečo nové  naučiť.

 

Ekvivalent, ktorý sa Ti viaže s pojmom klub Akčných žien?

 

Možno by som povedala „spoločenstvo kreatívnych, vytrvalých a podnikavých báb“ 😊.

 

Otázky od Tiny :

  • Čo robis, keď už naozaj nevládzeš a si zaseknutáv nejakom bode dlhšie? 

 

Ak som naozaj zaseknutá, tak väčšinou s tým nerobím nič. Teda mám na mysli, že ak som zaseknutá v konkrétnej aktivite, tak sa jej jednoducho nevenujem. Robím iné veci, v ktorých sa necítim zaseknutá. Postupom času som prišla na to, že niekedy nemá zmysel veci siliť. Čiže ak práve nemám chuť nejakú úlohu robiť, tak robím jednoducho iné pracovné úlohy, na ktoré mám chuť a vrátim sa k tej aktivite neskôr.

 

  • Ako sa ti podarí vysporiadať s neúspechom?

 

To záleží asi od viacerých faktorov. Jednak v akej oblasti sa neúspech dostaví, aký veľký ten neúspech pre mňa je a aj od toho v akom období sa dostaví.

 

Sú drobné neúspechy, nad ktorými len mávnem rukou a poviem si „v poriadku, veď nie som dokonalá“.

 

Sú neúspechy, z ktorých sa dá poučiť. Teda, ak mi na danej veci viac záležalo  a mala som moc ju ovplyvniť. Vtedy sa snažím identifikovať, čo v rámci daného neúspechu by som vedela zmeniť na mojej strane a budúcnosti urobiť lepšie, resp. inak.

 

A sú aj neúspechy, s ktorými sa proste musím zmieriť a hotovo. Hlavne ak  závisia od externých faktorov a ja nemôžem jednoducho nič urobiť. Tak v tom prípade len nechám odznieť moju emočnú reakciu, ktorú ten neúspech spôsobil (a ktorá môže byť dosť silná  😊) a s trochou šťastia to „prehrmí“ rýchlo a život ide ďalej.

 

  • Moment, ktorý ťa vždy poteší a povieš si, že áno, toto čo robím, má zmysel.

 

Tých momentov je viac. Najčastejšie sa mi ten pocit zmysluplnosti mojej práce dostaví rovno na hodinách. Špeciálne na dobrých hodinách. Vyvolávajú ho situácie keď cítim, že som ja aj moji klienti „in the zone“. Teda že sme tak zaujatí témou a spôsobom vysvetľovania, že mám pocit, akoby zastal čas.

 

Tiež mávam silný pocit zmysluplnosti, ak sa mi podarí identifikovať nejaký fakt, ktorému  klient dlhodobejšie nerozumel a vďaka môjmu vysvetleniu ho pochopí. Mám veľmi rada, keď klienti na mojich hodinách zažívajú  „Aha! moment“.

 

Veľmi ma dokážu potešiť aj pozitívne recenzie. To mi prináša veľkú radosť a pocit zadosťučinenia. Veľmi sa mi páči ak ľudia vedia aj verejne napísať, že im moje hodiny niečo dobré prinášajú.

 

Mám tiež rada keď ku mne prichádzajú nové inšpirácie a nápady na nové  kurzy. Baví ma premýšľať nad tým, aký kurzový balíček urobím, ako v ňom usporiadam témy a cvičenia, aby dávali čo najlepší zmysel keď sa budú moji klienti podľa nich učiť.

 

Za čo si na seba hrdá?  

 

Som hrdá na to, že sa mi podarilo uchytiť ako lektorka a vybudovať si vlastný business. Pamätám si, že keď som odišla z mojej poslednej pozície v nadnárodnej spoločnosti, tak mi niektorí známi hovorili, že sa učením určite neuživím. Tak som veľmi hrdá na to, že sa mi to podarilo a stále darí 😊

 

Som tiež hrdá na to, že sa mi vďaka môjmu businessu darí stále sa učiť nové veci a pracovať aj na svojom osobnom rozvoji. Pred pár rokmi by som určite nebola schopná robiť náučné videá, lebo by som bola paralyzovaná strachom z toho, čo urobím zle a ako na to budú ľudia pozerať. Dnes robím náučné videá, kde vidieť aj moju tvár a som s tým maximálne stotožnená a fakt ma to veľmi baví!

 

Tiež som hrdá na to, že som sa naučila získavať klientov a komunikovať s klientami, o čom som ako šedá myška v korporáte nemala ani šajnu.

 

Aký život chceš mať o 5 rokov, kde sa vidíš, ako žiješ, aká si? 

 

Táto otázka mi pripomenula pohovory v nadnárodných spoločnostiach 😊 Vidím sa ako lektorka, ale myslím, že môj business bude ešte viac preklopený do online priestoru. V budúcnosti sa vidím viac vo vytváraní konceptov a obsahu video-kurzov než v živých školeniach a hodinách.

 

Čo by si odkázala ostatným akčným ženám? 

 

Robte to, čo  milujete. Odpor zabíja dušu.

Mirka sa narodila a momentálne žije v Bratislave. Ako študentka však okúsila život v Londýne, francúzskom Metz či švajčiarskom Lausanne. Okrem svojich pracovných úspechov sa môže tešiť najmä z dcérky Sašky a manžela Michala.

“Akčné ženy som registrovala už dlhšie. Pôvodne som si myslela, že sú to články a stretnutia pre ženy, ktoré niečo vyrábajú, šijú, varia a pečú. Tieto činnosti som nikdy neovládala, a tak som sa nezapojila. Potom strih, narodila sa nám dcéra a ja som zostala na materskej.

Hľadala som komunity, kde by som sa cítila “medzi svojimi” už ako mama, ale stále mama so skúsenosťami, ambíciami a plánmi. Mama, ktorá si krátko po pôrode založila svoju druhú firmu 🙂

Keď som začala sledovať viac Akčné Ženy cez LinkedIn a zachytila som vznik klubu, spozornela som. Možno by tam mohli byť aj podnikateľky v službách ako ja? 🙂 Hneď som sa registrovala na prvé stretnutie a potom aj do klubu AŽ.”

Aká cesta viedla k tomu, že sa z teba stala odborníčka v oblasti HR v IT sektore?

Keď som sa po gymnáziu rozhodovala o vysokej škole bolo to náročné.

V hre boli 3 možnosti: 1 – Dejiny Umenia v Brne, 2 – Maľba na VŠVU a 3 – Medzinárodný Manažment na Univerzite Komenského. Ku kresleniu a maľovaniu som bola vedená od malička. Pripravovala som sa aj dva roky na prijímačky na VŠVU so sochárom Jarkom Belišom. No zároveň som mala túžbu učiť sa cudzie jazyky a v budúcnosti s umením obchodovať. Nakoniec s miernou manipuláciou a presviedčaním rodičov som nastúpila na Fakultu Manažmentu, kde sa kládol dôraz na cudzie jazyky a obchodné a IT zručnosti. A nikdy som to neoľutovala.

 

Hneď po prvom roku som ako 19-ročná odišla na 2 semestre do Francúzska na výmenu Erazmus. A vtedy si ma “extrovertný” manažment získal a na “introvertné” maľovanie som úplne zabudla. Škola vo Francúzsku bola výborná, praktická. Učili nás ľudia, ktorí reálne danú profesiu aj robili. Ako ročníkový projekt sme mali za úlohu viesť so skupinou aktivitu a zarobiť ňou peniažky. Naša skupina organizovala festival pre mladé hudobné skupiny z mesta. Takže sme sa popri zábave a hudbe vlastne učili podnikať. Napríklad sme lepili tisícky letákov na každé jedny dvere v internátoch po celom študentskom mestečku. A zafungovalo to :D. Festival sa krásne vydaril a priniesol aj zisk.

 

Po návrate na Slovensko som objavila vďaka kamarátke Veronike Kovácsovej organizáciu Nexteria. Tá sa snažila priniesť praktické manažérske tréningy a prednášky osobností na školu. Založili ju bývalí absolventi Fakulty Managementu UK na čele s manželmi Boledovičovcami. Pridala som sa do tímu v roku 2009 ako dobrovoľníčka na marketing. A našla som si tam mentorov a priateľov na celý život. Zo záľuby sa stala brigáda a po škole som naďalej dobrovoľníčila už ako spoluzakladateľka klubu absolventov Nexteria Leadership Programu. Aj dnes som tam aktívna ako mentorka pre študentov.

 

Práve v Nexterii som pričuchla k vedeniu tímu a HR práci. Po roku som titiž dostala na starosti koordináciu organizačného tímu zloženého z asi 15 študentov. Pod vedením skúsenej Zuzky Gadomskej som sa učila ako to robiť s organizovaným nadšením a rozumom. Vtedy som sa do tej profesie zaľúbila a povedala som si, že práca s tímami a rozvoj ľudí je to moje. A venujem sa tomu dodones.

 

Časť svojho života si strávila aj v zahraničí, nelákalo ťa zostať napríklad vo Švajčiarsku?

Už do strednej školy som sa podľa vzoru svojich starších dobrodružných sestrier snažila tráviť letá v zahraničí ako dobrovoľníčka. Vďaka tomu som spoznala veselé a luxusné švajčiarske mesto Lausanne pri Ženevskom jazere. A tiež  romantický anglický (k)raj Devon pri pobreží atlantického oceánu.

 

Návraty na Slovensko z cudziny boli ťažké, keďže som videla, ako v mnohých veciach zaostávame. Štvalo ma, čo všetko už “na Západe” krásne funguje a u nás nič. Ako je čisto, ako ľudia ohľaduplne šoférujú. Ako pre väčšinu z nich farba pleti len farbou a prejavujú rešpekt k akejkoľvek národnosti.

 

Aký bol dôvod tvojho návratu a zotrvania na Slovensku?

Po škole som strávila ešte rok v Londýne na štipendiu a našla som si tam aj prácu, kde si ma chceli nechať. Avšak hlavne vďaka vzťahom v Nexterii a komunite motivovaných študentov som sa tu cítila doma. A vnímala som, že keď sa budem snažiť, môžem aj ja prispieť k tomu, že to tu bude viac fajn. Predsa len som vnímala, že v Londýne už toho veľa nového neprinesiem, ale tu doma možno áno. Po neúspešnom a mierne naivnom hľadaní práce v Prahe som zakotvila v úžasnej neziskovke LEAF v Bratislave. Začala takmer trojročná pracovná etapa, na ktorú s láskou spomínam.

 

Ako by si zhodnotila spoluprácu s firmami, ktoré robia medzinárodný biznis?

Slovensko je miniatúrna krajinka. A preto každý, kto chce podnikať sa skôr či neskôr dostane do kontaktu aspoň so susednými krajinami. Myslím, že my Slováci máme prispôsobovanie sa iným krajom v krvi. Veď už kedysi drotári, olejkári či šafraníci cestovali kade-tade. Za prácou po revolúcii dochádzal aj môj otec. Asi 15 rokov pendloval do Varšavy a po celom Poľsku.

 

Keď som začala pracovať v startupe, bola to ešte maličká firma o 12 ľuďoch. Ale plánom bolo dosiahnuť miliardovú hodnotu. Mnohí sa tomu aj smiali. Ale zakladatelia vedeli, čo robia. A mali sme obrovský kapitál na rast od najbohatšieho Slováka, Ivana Chrenka. Do roka sme už prijímali spolupracovníkov v Rusku, Británii či Austrálii. S takými plánmi sa pomaly ísť nedalo. S nadšením sme robili po nociach aj víkendoch. A keďže sme tam väčšina nemali rodiny, nevadilo nám to. Bolo to dobrodružstvo. Pracovať medzinárodne znamená potýkať sa s inými jazykmi a kultúrami, mať rôzne spôsoby pomenovávania problémov, vykrývať rôzne časové zóny a tiež zabezpečovať súlad s veľmi odlišnou legislatívou. Avšak nedala som si pozor na zdravie a po 2 rokoch som potrebovala pauzu. Work-life balance je dôležitý a ja som sa to naučila tou menej príjemnou cestou. Mimochodom, firma sa v súčasnej dobe, po 6 rokoch k miliardovému cieľu blíži na dosah.

 

V čom ťa táto práca obohatila a naopak, čo by si si pochvaľovala v lokálnych firmách?

Neviem si predstaviť pracovať v čisto lokálnej firme. Viem jazyky, mám kontakty od Austrálie po Kaliforniu, baví ma cestovať (alebo pred dieťaťom ma bavilo cestovať? :)). Aj keď som mala popri škole brigády v lokálnych firmách, cítila som sa obmedzovaná. Svet je globalizovaný, prečo to nevyužiť?

Minulý rok si založila svoju firmu TalTech Services. Bola v tebe vždy túžba podnikať na „vlastné triko“?

Na strednej som snívala, a dodnes stále tak trocha rojčím o obchodovaní s výtvarným umením 🙂 Na vysokej som vypomáhala otcovi v jeho podnikaní s poistením áut a budov. Neskôr startupe som prvýkrát videla, ako z malej firmy vzniká stredná globálna organizácia. V praxi sme s kolegami zažili, ako sa firma zakladá, ako rastie, ako sa sledujú financie, ako sa nastavujú ciele, organizačná štruktúra, ako sa prijímajú a hodnotia zamestnanci.

Náš CEO Peter Irikovský nám dokonca každý mesiac robil prednášku o podnikaní a nám mladým sa venoval neuveriteľne veľa času, aby nás čo najviac naučil. Venoval sa nám občas aj Ivan Chrenko. Počívať premýšľanie miliardára a jeho príbeh bolo nesmierne zaujímavé. A on sám mal víziu čo najviac mladých Slovákov a Sloveniek naučiť podnikať. Myslím, že ma to poznačilo už na celý život.

 

Ako vplývala Corona na prostredie IT a činnosti, ktorým sa venuješ?

Musím povedať, že pandémia prišla v čase nášho života, ktorý nemohol byť vhodnejší. Naša dcérka Saška sa narodila v januári 2020. O 6 týždňov nato nastal lockdown. Zo dňa na deň zostal môj manžel pracovať z domu. Predtým mal aj tri služobné cesty za týždeň, každú v inej krajine. Zrazu mal na nás viac času. Veľmi nás to posilnilo ako rodinu.

 

Otvorili sa mi aj nové možnosti školiť sa na medzinárodné certifikácie a spolupracovať s jednou firmou, ktorá sídli v Singapúre a na Bali. Niečo, o čom by som v minulosti na materskej nemohla ani snívať. Aktuálne teda s mojimi klientmi spolupracujem prevažne na diaľku a s partnerskou firmou GeniusU úplne “remote”. Moji partneri totiž majú tímy po celom svete, a najviac v Singapúre, Južnej Afrike, Veľkej Británii a po novom aj v Kalifornii.

 

Tvoj manžel pôsobí na vysokom poste v globálnej tech spoločnosti. Zdieľate od začiatku záľubu v tomto sektore spolu alebo jeden z vás toho druhého viac ovplyvnil?

S mužom sme sa najprv spoznali na vysokej škole, v Nexterii. Neskôr sme sa stretli práve v spomínanom startupe Exponea. Spolupracovali sme veľa a dobre sa nám spolu fungovalo. A časom to prerástlo do toho, že sme sa do seba zaľúbili až po uši. Avšak práca a osobný život sa nám časom začali príliš prelínať. Tak zhruba po čase som aj bola rada, že z firmy odchádzam, a že sa budeme baviť aj o iných veciach ako o robote. Stále však záujem o podnikanie, startupy, vedenie tímov a technológie zdieľame.

 

Ako sa ti podarilo skĺbiť vznik novej firmy a starostlivosť o bábätko? Ak sa nemýlim, obe veci prišli takmer v rovnaký čas.

Založenie firmy som riešila už ako tehotná. Všetko som odovzdala na príslušné úrady. No v tej dobe prišla regulácia o konečných užívateľoch výhod, a úrady boli extrémne preťažené. Založenie firmy mi nakoniec miesto pár týždňov trvalo pol roka. Zhodou okolností, vtedy som už bola mama.

Na začiatku to pre mňa bolo extrémne náročné, a aj keď som mala občas v delirických nevyspatých stavoch niečo firemné robiť, šlo to slabo. To, čo by som bežne spravila za pár hodín mi trvalo mesiace. Lebo bábätko vás nepočká. Povedala som si, že zhruba rok a potom začnem znova na plný úväzok pracovať. Aké naivné a šedé boli moje predstavy! A aká pestrá a nádherná je realita!

Uvedomila som si, že dieťa potrebuje nonstop čas a opateru. Manžel bol vtedy v nesmierne vyťažujúcom období života. Ich firma sa predávala do USA, takže pracoval po nociach.

Zároveň bol väčšinu prvého roka lockdown a detské centrá či opatrovateľky neboli veľmi dostupné. Takže môj cieľ znova podnikať sa začal plniť až oneskorene, po 16 mesiacoch. Najali sme si na pár hodín opatrovateľku a do môjho života sa opäť dostali aj firemné aktivity, na ktoré som sa tak tešila. Nakoniec to nebolo vôbec také jednoduché, ako som si predstavovala 🙂

Bola presila mužov v IT sektore a technické prostredie dôvodom prečo si si obľúbila a začala sa venovať aj kurzom osobného rozvoja či biznis rozvoja?

Moja láska a záujem o sebarozvoj tu boli už oveľa dlhšie ako pôsobenie v IT sektore. Od malička som rada čítala. Rodičia majú doma veľkú knižnicu a už v škôlke sme začali chodiť aj do knižnice. Nekôr, na strednej škole som objavila knihu 7 návykov skutočne efektívnych ľudí, ktorá ma nesmierne nakopla. Na vysokej škole ma zase motivovali k sebarozvoju mentori, kolegovia a priatelia z Nexterie. Tá komunita nesmierne šikovných, pracovitých a učenlivých ľudí bola motivujúca. Roky mi tak Nexteria prinášala inšpiráciu na ďalší sebarozvoj.

 

Zaujali ma tvoje koníčky. Môžeš nám povedať niečo viac o akrojóge a čínskom cvičení qi-gong / čchi-kung. 

Ešte v “minulom živote” pred dieťaťom som objavila vďaka kamoške jogínov, ktorí v parku v centre mesta robili akrobatickú jógu v pároch. Keďže som už jógu cvičila asi 4-5 rokov, mala som chuť vyskúšať aj toto. A chytilo ma to. Prirovnala by som to ku kombinácii posilňovania, strečingu, akrobacie, jógových prvkov a párového tanca, pri ktorom jeden “lieta” vo vzduchu na rukách, nohách alebo ramenách toho druhého. Keď sa cvičí v prírode, tak je to najkrajšie.

Qi-gong (čchi-kung) som objavila nedávno vďaka Spotify. Odporučilo mi nejakú meditáciu, ktorá ma zaujala. Potom som si našla autora. Zistila som, že vie premietnuť čínske cvičenie, o ktorom som už pretým počula ale zhola nič netušila, do našej západnej reči. Je to nesmierne príjemné a ľahké cvičenie, po ktorom sa človek cíti plný energie a spokojnosti. Stačí 10-20 minút a som nastavená na príjemný deň. Benefitom je, že ma prestane telo, ktoré je namáhané neustálym nosením a behaním za dietkom, bolieť. Cvičenie beriem ako nástroj na udržiavanie pohody a zdravia.

 

Ako sa staviaš k svojej budúcnosti ako sa pozeráš do budúcna?

Na budúcnosť sa pozerám ako na plátno možností, ktoré človek môže vedome formovať. Tak raz za rok, raz za dva uvažujem nad tým, ako a s kým chcem žiť a čo chcem svojím životom priniesť. A píšem si. Aké mám roly, aké mám sny, čo je pre mňa dôležité v tomto období života. Podrobné plány mi nejdú, ale takáto jednoduchá stratégia na pár riadkov ma vie pekne naladiť na ďalšie obdobie.

 

Naučila som sa takto fungovať cez kurzy osobného rozvoja a cez knižky. Napríklad 7 Návykov skutočne efektívnych ľudí, ktorú mi odporučili ešte na strednej škole. Neškôr som absolvovala 5-dňové Landmark fórum (Pamätné fórum) v Lodnýne. Na školné som si vtedy ešte ako pracovníčka v neziskovom sektore požičala od priateľa. Učili sme sa tam ako sa pozerať na minulosť tak, aby nás nedržala uviazaných v tom, čo nám už nevyhovuje. A ako si potom v hlave tvoriť nové možnosti pre život, aký chceme žiť. Bolo to dojímavé. Ľudia tam aj plakali nad zraneniami z detstva či úmrtiami blízkych. Jeden muž sa prvýkrát verejne priznal, že je gay. Spracovaním náročných vecí sa uvoľnila energia na niečo nové.

Aby to však nevyznelo, že človek si len spraví kurz a všetko je inak. Odvtedy sa ďalej vzdelávam, naposledy som dokončila kurz s Katarínou Runou o materstve. Občas sa z ťažších emócii vypíšem na papier. Chodím aj k psychoterapeutke a snažím sa pravidelne si v hlave “upratať” rozhovorom s ňou. Pomáha mi to pozrieť sa na moje myšlienky, obavy a hnevy objektívnejšie a odľahčiť čo ma ťaží.

 

Ako sa dívaš na svoju minulosť?

Myslím, že niekedy je fajn inšpirovať sa svojimi koreňmi. Moje pra-pratety boli veľmi akčné ženy a aj keď som ich osobne nikdy nezažila, príbehy o nich sa u nás posúvajú z generácie na generáciu.

 

Jedna z nich sa volala Izabela Textorisová. Bola prvou slovenskou botaničkou. Stala sa medzinárodne uznávanou vedkyňou len s niekoľkými triedami základnej školy. Dokázala to z poštárskej chalúpky v Blatnici, v tej dobe bez elektriny a teplej vody. Sama sa po nociach naučila niekoľko cudzích jazykov a čítala klasické diela európskej literatúry v origináloch. Musela starať o súrodencov aj starého otca. Nikdy sa nevydala a na svojej záľube pracovala po nociach.

 

Jej sestra Oľga Textorisová bola učiteľka, ktorá aj publikovala knihy pre deti. Avšak, keďže nemohla vo vtedajšom Uhorsku učiť po slovensky, odsťahovala sa do dnešného Srbska, do obce Stará Pazova. Aj so svojou neterou, s mojou vtedy 9-ročnou pratetou. Vrátiť sa domov robiť svoju prácu mohla až po prvej svetovej vojne, keď zaniklo Uhorsko a vzniklo Československo. Vraj, keď videli na liste známku s Masarykom, od dojatia plakali, že sa môžu konečne vrátiť domov.

Vravím si, keď to dokázali naše predkyne, v takej ťažkej dobe, zvládneme to aj my.

Čo všeobecne vnímaš ako ťažkú výzvu?

Náročné rodinné a zdravotné situácie blízkych. To ma vie veľmi vykoľajiť. Našťastie v živote prevažujú obyčajné dni. A každá ťažkosť v sebe nesie zárodok posunu a rastu ku súcitnejšej osobnosti. Viem to, lebo som aj sama prekonala roky depresie v tínedžerských rokoch, odmietanie jedla a tiež vyhorenie. Čo je dôležité je poučiť sa, súcitiť so sebou a prijať sa aj s tým. A nájsť si cestu ako žiť život spokojnejšie a zdravšie.

 

Ako zvykneš oddychovať?

Rada a veľa spím. Teraz v lete milujem čas pri vode. Teraz chodíme veľa na kúpaliská a na jazerá Zlaté Piesky. V zime zvyknem chodiť na skupinové cvičenia, napr. jógu, pilates alebo aerobik vo vode. A veľkým relaxom je pre mňa návšteva kozmetičky Andrejky, s ktorou klebetíme o všetkom na svete.

 

Kto je podľa teba akčná ženy? V čom vidíš vlastnú akčnosť?

Keď mi niečo vadí, tak buď tú danú vec alebo svoj postoj k nej. Nie je vždy jednoduché rozlíšiť to, ale niekedy pomôže aj facka od života 🙂

 

Aké tri otázky by si sa opýtala ty Akčnej ženy?

Aká je motivácia pre to, čo robíš?

Ktoré ženy v tvojom okolí alebo osobnosti ťa aktuálne najviac inšpirujú?

V čom by si aktuálne uvítala pomoc alebo spoluprácu?

 

Čím vieš prispieť ty do Klubu Akčných žien?

HR zručnosti – Ako vyberať a naberať ľudí, ako sa s nimi lúčiť. Ako nastaviť tím na lepší “flow” energie a peňazí.

Podnikateľské zručnosti – Ako si nastaviť rast z nuly/myšlienky na prvého klienta. Ako z 1 na 10 klientov? Ako z 10 na 100 klientov?

 

Čo by si chcela v klube AŽ získať?

Hlavne morálnu podporu, vedieť, že je nás viac, ktoré riešime podobné problémy. Ako napríklad ako skĺbiť zdravie, podnikanie, rodinu a koníčky. A ako si to užiť 🙂

 

Ekvivalent, ktorý sa ti viaže s pojmom Klub Akčných žien?

Energia, láskavosť, tvorivosť

Za čo si na seba hrdá?  

Za to, že sa neustále a rada učím. Nebojím sa meniť svoje návyky, keď mi už neslúžia. Za to, že som sa v 30-tke naučila zdravo žiť. Považovať relax za dôležitú činnosť, pravidelne cvičiť uvoľnujúce cvičenia, veľa a výživne jesť. A najviac za pôrod 🙂

 

Aký život chceš mať o 5 rokov, kde sa vidíš, ako žiješ, aká si? 

Pracujem na tom, aby som mala šťastnú rodinu, zdravé telo, zdieľala dobro. A v podnikaní chcem mať tím ľudí a dosah na cca 1000 firemných klientov/ok.

 

Odpovede na otázky od členky klubu Veroniky :

Ako si udržiavaš work-life balance popri podnikaní?

Tri veci: Plánovanie, Pomoc a Odpočinok.

 

Pomoc:
Tento rok som celkom na cca 10 hodín do týždňa využívala opatrovateľky. Aktuálne hľadáme novú, lebo našej začína čoskoro škola (ak viete niekoho skvelého poradiť, napíšte mi, prosím :).
S manželom Miškom máme tiež určené časy v týždni, kedy má primárnu zodpovednosť za dieťa on. A príležitostne varujú dcérku aj starí rodičia, i keď tí sú dosť vyťažení.

Varenie som tiež delegovala. Obedy si cez týždeň nosíme z bistra, ktoré je cez cestu. A cez víkend jeden z nás (väčšinou môj manžel) niečo chutné navarí.

 

Pánovanie:
Dôležité je povedať, že pri 19 mesačnej dcére pracujem aktuálne cca 15 hodín týždenne, niekedy 20. A ten čas sa snažím naplniť aktivitami, ktoré pridajú skutočnú hodnotu. Preto plánujem niektoré stretnutia a školenia niekoľko mesiacov dopredu. Keď nestíham, rozplánujem si veci na neskôr alebo ich zruším. Raz týždenne si s manželom tiež prechádzame naše kalendáre, aby sme sa zladili na čase v práci, doma a s dieťaťom. Online pozvánky sú pre nás dvoch samozrejmosťou, cez ktorú si vzájomne vkladáme do rozvrhu rodinné aktivity.

 

Odpočinok:

Bez odpočinku som ako mátoha. Hlavne keď mám za sebou niekoľko nocí, keď sa malá často budí. Rada si s ňou poobede zdriemnem. Spravidla ráno predtým, než čokoľvek robím počúvam meditácie, pijem vodu, cvičím a varím si na raňajky zeleninu s ryžou alebo obilnú kašu. Cez víkendy nepracujem, snažím sa aj odložiť mobil aspoň na jeden deň. A v nedeľu je u nás v rodine oddych aj od domácich prác, do tej miery ako to len je možné s malým dieťaťom.

 

Máš skúsenosť, že podnikať je mentálne náročnejšie ako byť zamestnancom, alebo naopak?
Ak sa ti zdá podnikanie menej náročné, než byť zamestnancom, prečo? (resp. naopak)?

 

Mať prácu, ktorá ťa ubíja je náročné, či podnikáš alebo zamestnancuješ. Podnikanie je určite náročnejšie na plánovanie, myslenie dopredu, tvorivosť a komunikáciu. Byť zamestnancom je pohodlnejšie, bezpečnejšie, no človek môže spohodlnieť tak, že už nerastie. A tým si môže ohroziť svoju budúcnosť.

 

Zároveň ako zamestnanec máš často menší dosah na to čo, kedy ako a s kým robíš – potrebuješ sa veľa prispôsobovať. Máš obyčajne úlohu byť k dispozícii, pravidelne a predvídateľne. Závisí od typu osobnosti. Niekto predvídateľnosť miluje, niekto potrebuje stále nové výzvy. Aj keď nimi je napríklad prihlasovanie sa do portálu slovensko.sk a online komunikácia s Finančnou správou, haha 😀

 

Zároveň závisí aj od fázy podnikania. Keď človek začína, všetko je chaotické a treba byť tvorivý a vytrvalý. Keď už máte zamestnancov, je potrebné zaviesť a dodržiavať rozumné pravidlá. A keď firma rastie do stoviek ľudí – ako sme zažili v Exponei – treba sa orientovať v komplexite 1000 problémov, skupinu udržiavať motivovanú, naberať a školiť tých správnych ľudí a manažérky/ov. Každá fáza si vyžaduje iné líderské schopnosti. A rôzni lídri sa hodí na rôzne fázy organizácie.

Čo by si odkázala ostatným akčným ženám?

“Skutočné bohatstvo je to, čo Ti zostane, ak prídeš o všetky svoje peniaze” Roger James Hamilton
Naozajstné bohatstvo nie je primárne o peniazoch, ale o tom, aké máš vnútorné postoje, vedomosti, kontakty a hlavne vzťahy.

Tina pochádza z Martina, svoje študentské roky však strávila v Trnave na UCM a teraz už 9 rokov žije v Bratislave. S Akčnými ženami prišla do kontaktu vďaka svojej šéfke a práci v agentúre Divino, kedy sa spoznala s Maťou Novotnou. Začala sa tak spolupráca nielen na spoločných eventoch, Tina bola napríklad spíkerkou na odborných podujatiach, ale postupne aj na webinároch a v klube.

Po zhliadnutí príbehu na Tvojom webe Paw powers nemôžem odolať neopýtať bližšie na Tvoje stretnutie kocúrikom. Prezradíš viac?

Budú to akurároky, kedy sa mi doslova kocúrik zatúlal do života, vbehol do bytu len tak jeden deň usadil sa na gaučzaspal. Na druhý deň sme isli na veterinu už bol náš. skutočnosti som predtýbola viac “dog person”, ale obmekčil moje srdce. me veľspoločho. 🙂 

Čo ťnaučil, ako Ti zmenil život?

Je tu zodpovednosť sa živého tvorčeka nahdráza mi televízor, rada ho len tak sledujem črobí. Je to veľký mojkáčik naučil na oddychovať.  

Vo svojom príbehu Paw powers píšeš, žsi mala jasnú predstavu tom, aký peliešok chceš, nenašla si ho tak si si ho vyrobila.

Dá sa povedať, žtoto popisuje Tvoj prístup situáciám? Že čnenájdeš, sa nebojíš si sama vytvoriť?

Nie dy to tak je, lebo sú veci, ktoré keď si vyrobím, tak zistím, žpené sú lepšie (kvalitnejšie, lepšie prepracovanejšie) ja som možno stratila čas. Takisto je to tak aj keď sa chcem niečnové naučiť, nebojísa piť si kurz, lebo už viem, žj čas má pre určitú hodnotu. 

Ako prebieha vrh pelieška na mieru, keďžkazníkmi sú mačky a ľudia sú podstate iba reťazec dodávateľov? 🙂

Predsa len tam ide o ľudí, ladia si farbu interiérom, to je dy hlavná ma potom veľkosť, aby sa do nich ich miláčik zmestil. Preto som naozaj flexibilná, čsa ka farieb rozmerov. Mačací kazníci su dy spokojní, lebo na farbe im nezáleží, hlavne, žsú kkom 🙂

Kde vznika tvoja spolupráca OZ MačkySOS? Na čom je založená?

Už to bude takmer dva roky. CSR aktivity sú trošku mojej DNA aj agentúre som sa im venovala.Odkedy kocúrika, tak som sa snažila pomáhať finančne znym organizáciam raz sa práve na stránke tohto združenia objavila info, žadajú dobrovoľka na správu Instagramu. Skvelé. Hneď som sa prihlásila vlastne pridávam fotky, Reels, Príbehy, tvorígrafiky obdobiach Vianoc 2%, aby sme skali pomoc pre mačky.

Čísi ťmarketing skal, stal sa tvojou srdcovkou?

Dokážbyť veľmi dynamický, kreatívny va možnosť vyjadriť váš zor. Nie sú tu jasné pravidlá a človek netreba sa báť niekedy ísť mimo trendy. 

Aká bola práca agentúrnom prostredí, čo ťprinutilo robiť veci inak?

Price agentúre ma naučila etko, čviem dala mi úžasné skúsenosti. Niekedy ak musíte pracovať na množstve projektov naraz. Ja som si chcela vyskúšať prácu na vlastnom projekte, ktorý by sa orinetoval aj na menšie značky, ktoré si prácu agentúry nemôždovoliť. 

Ako je to inak podaní Tiny – Content Creator & Marketing Woman?

Veľmi individuálne kažklientom si veci prechádzam do detailu, venujem im 100% času snažím, aby som naplnila ich akávania. Skôich vediem na ceste netvoríju za nich. Som tu pre nich, keď potrebujú poradiť aj potom, čvypršal náš čas. 

Kde si na to etko dokážeš jsť čas?

Niekedy nedokážem 🙂 Sú aj dni kedy nevládzem jednoducho urobíiba nevyhnutné veci sú dni, kedy dokážem toho vykreovať množstvo veci nachystané na týždeň.  Veľmi ma energiou nabíjajú ak napr. webináre spätné zby od klientov. Už minimálne rok sa snažíwork-life-balance kendy patria mne aktivitám, ktoré nesúvisia prácou. 

Ako sa staviaš svojej budúcnosti ako sa pozeráš do budúcna?

etko bude tak ako má byť. Až tak veľnaplánujem a čakám, čmi každý mesiac prinesie. 

Ako sa vaš na svoj minulosť?

Som rada za každú jednu skúsenosť, ktorú som mala, lebo ma posunula práve tam, kde som. 

Predstav prosítrošku bližšie tvoj konzultantsky projekt InstaLabByTina.

Tento projekt je určený predovšetkýpre malé značky alebo jednotlivcov, ktorý by sa radi posunuli komunikácii na Instagrame alebo by chceli začať ale nevedia ako. Nedávno som predstavila aj video kurz, ktorý je veľmi vhodný práve pre ch, ktorí nemajú až taký veľký budget adajú pokope informácie, ktorú sú po slovensky naučia ich ako pristupovať stratégii na Instagrame. 

Ako by si popísala svet sociálnych sietí svojou optikou (na klade tvojej skúsenosti, môžeš poukázať na nesprávne správne používanie)?

te stále bohužiaľ prevláda fakt, žpočet followerov va nejaký lepší status množí sa počet “fake” influencerov profilov, ktoré tom vidia možnosť robku. To je aj niečo čom sa snažírobiť osvetu som rada, žklienti, ktorí za mnou chodia už takto neuvažujú. Tie sa Instagram mnohom posunul dopředu už to nic sú len fotky, ale aj príbehy, inšpirácie vzdelávanie na jednom mieste. 

Aký otlačok zanechávaš na projektoch, ktoré pomáhaš rozbehnúť?

Myslím, žto nie je odtlačok, lebo každý klient si musí prejsť svojou vlastnou cestou práve, čsa ich snažínaučiť je, žtam musí byť ich odtlačok, lebo oni sú jedineční nikto iný nebude komunikovať tak ako oni, keď do toho vložia seba vlastný príbeh. 

Čobecne vnímaš ako ťké (zmysle zvy)?

Prácu s ľudmi. Tabuľky a čísla mi idú dobre nikto tam nekonforntuje, avšak prácu s ľudmi som sa musela naučiť. Ak povedať pravdu, tak si vyberám, chcem spolupracovať, lebo pokiaľ si m človekom nesadnem nie sme na rovnakej vlne, tak sa nikdy nedopracujeme cieľu, kde by sme boli obaja spokojní. 

Zapojila si sa do projektu Neviditelne.skprečo?

kreatívnej brandžje veľa ľudí ako ja, trošku neviditeľch, ktorí pracujú agentúrach vykonávajú tú mravenčiu prácu, avšak na etkých oceňovaniach, podujatiach vo vyjadreniach znych marketingových diách vidíte neustále tei isté mená ch istých ľudí. Avšak za mi projektami sú hodiny práce iných ľudí. Ja som mala to šťastie, žaj aka mojej šéfke agentúre Divino som nazrela aj do chto d, ale nie je tomu tak ade. 

Ako zvykneš oddychovať (kde, pri čom)?

Pri knihách, pečení, cestovaní, háčkovaní pelieškov alebo pozeraní filmov. Niekedy len tak sedípozorujem kocúrika.

Ako vnímaš akčnosť u ženy ty? V čom vidíš vlastnú akčnosť?

Dievčatá akčch ženách sú naozaj akčné, zmysle, žmajú množstvo energie na nové projekty dy si jdu čas na niečnové dotiahnu to do konca. Moja vlastná akčnosť sa skôpreajvuje skôtom chcení, ale niekedy mi to trvá dlhšie než sa tomu dostanem, lebo množstvo rozbehnutých aktivít. to je mono aj druhý prejav mojej akčnosti, žchcem robiť etko 🙂 Aj svôprojekt, aj inú prácu aj pomáhať zvieratkám, ale nedá sa. 

Aké tri otázky by si sa opýtala Ty Akčnej ženy?

Črobis, keď už naozaj nevládzeš si zaseknutá nejakom bode dlhšie? 

Ako sa ti podarí vysporiadať neúspechom? 

Moment, ktorý ťdy poteší pobvieš si, že áno, toto črobím, má zmysel. 

Čvieš priniesť klubu AŽ (zmysle naučiť)?

Mojou silnou stránkou je, ždokáže ľudom vysvetliť veci laicky, snažísa rozprávať tak, aby ma pochopili aj tí, ktorí na Instagrame nikdy neboli. Instagram alebo tvorba Canve tvorí gro mojej práce preto je to, s číviem najviac pomôcť dievčatáklube. 

Čby si chcela klube AŽ skať (naučiť sa)?

by veľmi zaujímali my work-life-balance ako biť jsť hranicu medzi prácou rodinou takisto my sebapoznania. 

Ekvivalent, ktorý sa Ti viažpojmom klub Akčch žien?

SeriáSex meste. Úspešné ženy, ktoré sa neboja ísť za svojícieľom, avšak sú také aké sú neboja sa ukázať aj ľudskú tváa žnie dy je etko ružové. 

A ešte otázky od Zuzky J. Čo naozaj chceš, po čom túžiš vo svojom živote?

Po spokojnom rodinnom živote s prácou, ktorá bude viac mojím hobby a nie “povinnosť”.

Za čo si na seba hrdá?  

Na to, že som sa pustila do vlastného projektu InstaLab by Tina. 

Aký život chceš mať o 5 rokov, kde sa vidíš, ako žiješ, aká si? 
Vidím sa na záhrade s mojimi deťmi ako si pripravujem nový webinár o novinkách na Instagrame.

(Tina poskytuje super výhodu pre členky, konzultáciu k svojmu profilu na sociálnej sieti zdarma!)


Zuzana je liečiteľkou, transformátorkou, koučkou a mentorkou. Ukazuje ľuďom cestu ako žiť svoj život podľsvojich predstáplniť si svoje sny. Narodila sa v Humennom a do Karibiku, kde žije už tretím rokom viedla jej pozemská cesta cez Sninu, Michalovce, Košice a Bratislavu. Príspevok na Facebooku od Akčných žien jej prišiel do cesty v čase, kedy sa začala zaujímať o kluby a spolupráce. Akčné ženy si zamilovala, pretože verí, že si ich pritiahla jej duša.

Priblíž nám atmosféru miesta a ľudí žijúcich v Karibiku. 

Tá atmosféra sa dosť líši aj od ostrova, na ktorom momentálne som. Najprv sme prišli na Dominikánsku republiku, kde boli krásne pláže, hudba hrajúca na pláži a tancujúci dominikánci.  Dominikánska republika bola veselšia a živšia. Skvelé jedlo a krásne dlhé pieskové pláže. No keď sa už pozrieme do mesta, môžeme vidieť úplný opak. Staršie budovy, chudoba a miestami odpadky na chodníku. Vyslovene keď je človek mimo turistických rezortov, ten život je jednoduchší a vytvára to ešte väčší kontrast k tým nádherným plážam posiatymi palmami. 🙂 

Momentálne sa nachádzam na Guadeloupe, kde je väčší pokoj, menšie pláže a len niektoré z nich sú krásne aj s palmami. Ja zbožňujem palmy, tak sú pre mňa merítkom aj toho, ako sa mi páči daná pláž. Tu, na Guadeloupe je to slušnejšie, prostredie je čistejšie, no opäť tie budovy sú veľmi jednoduché a je tu podstatne drahšie. To teplo v Karibiku milujem. Každopádne mi tu chýba dobré jedlo. Hoci Guadeloupe patrí k Francúzsku a má kvalitnejšie potraviny, nájsť dobrú reštauráciu je výzva. Smeruje nás to variť si a jesť jedlá doma. 

Momentálne sme na krásnom tichom mieste s krásnymi plážami a žijeme si v dome, tak máme aj príjemné ticho a väčšie súkromie. Je to bezpečnejšie miesto, no nie je to ešte naša finálová destinácia. Tu sme sa ocitli celkom nečakane, nakoľko nás na ostrov Sint Maarten nepustili kvôli novým opatreniam kvôli korone, a tak nás posadili na prvé možné lietadlo a skončili sme v krajine s francúzštinou. To bol pre náš šok, nakoľko ani jeden z nás francúzsky nehovorí. No my sa vždy vynájdeme. 🙂
Aktuálne našim vysnívaným ostrovom je Turks & Caicos. To bude naša ďalšia destinácia, kde si vieme predstaviť už ostať žiť. Tak uvidíme, ako sa nám tam bude páčiť

Čo tvoja rodná zem? Čo ti chýba, čo ti nechýba? 

Na prekvapenie som si až v Karibiku uvedomila, aké máme dobré a kvalitné jedlá na Slovensku. Dobré slovenské jedlá mi tu chýbajú najviac, možnosť si kúpiť tie jedlá, ktoré mám rada. Aj tá kvalita reštaurácií a služieb je na Slovensku na lepšej úrovni ako tu v Karibiku. Aspoň v rámci našich skúseností nakoľko nechodievame po hlavných turistických hoteloch a zariadeniach. 
Prekvapujúco v Dominikánskej republike sa varilo podstatne lepšie. Bolo si z čoho vybrať. Tu na Guadeloupe skôr rozmýšľame, či nájdeme miesto, kde nám bude aj chutiť…A potom mi skôr chýba rodina a možno aj taký osobnejší kontakt pri práci s ľuďmi, možnosti chodiť na rôzne podujatia, stretnutia a pod.
Nakoľko celkovo vo svete to bolo také obmedzenejšie, tu sme mali viac voľnosti a príjemné prechádzky pri mori.  A nechýba mi zima. 🙂

Ako si vnímala život v Karibiku po príchode a ako ho vnímaš teraz? 

Prvý moment, keď sme prileteli do Dominikánskej republiky boli sme v šoku z toho, ako sú tie budovy jednoduché až neupravené. Čakala by som väčší luxus, veď je to Karibik. No tak celkovo milujem teplo, pláže.  Toto počasie mi vyhovuje a mať možnosť sa ísť poprechádzať po krásnej pieskovej pláži, to je ako v raji. Vychutnávam si s mojím partnerom aj romantické večerné prechádzky a západy slnka. Stále je to moja vysnívaná destinácia, kde túžim aj žiť. Už len nájsť ten ideálny ostrov. Postupne zisťujeme, čo nám vyhovuje a čo nie.

Pre svoj web si si zvolila niekoľko poeticky krásnych záberov, more, slnko, svadba, vášeň, zlato. Predstavujú tvoj “Vision board” alebo nesú nejakú inú správu? 

Väčšina z týchto vecí sú už aj splnené sny ako je zlato, keďže som s ním podnikala aktívne 5 rokov. Mám k nemu blízko a je súčasťou môjho vnímania hojnosti a prosperity. Veď zlato sú peniaze od Boha. Je to najčistejšia energia a tak sa považujú aj za duchovné peniaze a za priťahovanie bohatstva a prosperity.
More a slnko predstavujú ten môj život vo vysnívanom Karibiku a svadba je ešte na ceste. No prezradím, že minulý rok, keď som bola na Slovensku, som si skúšala svadobné šaty a bol to krásny pocit.
Takže si tie sny zhmotňujem aj cez prepojenie so zážitkom a s emóciami a išla som si v krásnom svadobnom salóne v Bratislave vyskúšať zopár svadobných šiat. Šaty už teda vybraté sú.
Obrázky sú predstavami môjho života a mojich snov, s ktorými sa môžu stotožniť ľudia, ktorí navštívia môj web. Prepája sa to aj s tým, čo robím, ukazujem ľuďom cestu k ich splneným snom.
Týmto chcem zároveň aj inšpirovať, aby sme si dovolili snívať, pretože je možné si plniť sny na základe túžby v nás. Ja viem k tomu dopomôcť a tú cestu urýchliť a uľahčiť. 🙂

Zuzka, liečiš, pomáhaš, podporuješ, usmerňuješ, otváraš cesty … aké to je? Priblíž nám to v pozemskej reči. 

Je to úžasná a krásna cesta. Predstavte si človeka, ktorý sa celý život snaží mať sa lepšie, mať krásny vzťah, dosiahnuť úspech a užívať si aj cestovanie a svoju rodinu. A nech sa človek snaží akokoľvek, život prináša len samé prekážky, komplikácie a tá cesta zrazu vyzerá nemožná a po toľkej snahe už človek aj stráca nádej.
A zrazu keď s daným človekom začnem pracovať, prečistíme bloky, vnútorné nastavenia až do hĺbky a zrazu idú veci ľahšie, aj náš partner je k nám milší, dosahujeme prvé úspechy, a užívame si tú cestu s takou vnútornou radosťou a už aj vidíme tie posuny. A tá snaha a dlhá cesta prináša to vysnívané ovocie.
Často sa veci začnú hýbať ako zázrakom, keď prejdeme tie podstatné veci, tá cesta sa sama otvorí. A ja sa snažím byť hlavne aj veľkou podporou, aby tá cesta bola pre toho človeka ľahšia, aby sa nebál, povzbudzujem ho a aj vysvetľujem, prečo isté veci išli ťažšie a zrazu človek sa prestane obviňovať, celkovo život začne dávať hlbší zmysel a povedala by som, že z toho človeka sa stane nový človek, s novým nadšením.
A toto vidieť je samo o sebe odmenou. Je to aj pre mňa inšpiráciou, keď vidím ako sa tie veci dokážu často rýchlo pohnúť. Dám tomu človeku odpovede, ktoré potrebuje, ukážem tú podstatu a veľa pracujeme aj s celkovým vnímaním seba, okolia a vediem a učím ľudí k tomu, aby sme sa stali vedomými tvorcami našich životov. 
Dám človeku taký pomyselný kľúč k životu a zrazu je všetko ľahšie a všetko dáva zmysel.

Myslíš, že sú pády v živote nevyhnutné k tomu, aby človek rástol?  

Nie sú. Z môjho pohľadu je práve cieľom to, aby sme sa očistili od blokov, smútkov, skrytých prevzatých vzorcov z našej rodiny, z nášho života, z nášho okolia až z našich minulých životov. Verím tomu, že príde čas, kde tie negatívne emócie, skúsenosti, bolesti úplne odídu z tohto sveta. Zatiaľ to je tu, ale smerujeme k vedomejšiemu a krajšiemu životu, kde budeme v tej našej pravej podstate – v láske, v radosti, v krásnych vzťahoch, zdraví, dlhšie žijúci a tvoriví.
A ako vnímam tie ťažšie situácie v našich životoch? Už keď prídu, prichádzajú preto, aby nás v živote posunuli dopredu. Pracujem do hĺbky s naším podvedomým a aj vidím presne tie naše vzorce a podvedomé presvedčenia. A keď sa pozrieme na náš život, kde sú negatívne emócie, bolesti, ťažkosti – to sú všetky oblasti, ktoré ešte nemáme pochopené, vyliečené a prijaté.
Takže všetko, čo k nám prichádza je v súlade s naším podvedomým nastavením. A z praxe a aj z môjho života viem, že každá udalosť nás prichádza učiť a je pre naše dobro. Náš život tu je pre nás.  Len potrebujeme nájsť tú podstatu a ten život začne fungovať v náš prospech.

Existuje “správny čas” príchodu človeka si po takúto pomoc, akú dávaš? 

Ideálne pocitovo, keď nás to ťahá, alebo nám to príde do cesty a niečo v nás nám povie, že toto by mohlo byť pre mňa. Mne chodí veľa klientov už s tým, že mňa presne potrebovali a ani nevedia ako si ma našli. Cítili, že práve ja im pomôžem.
A z takého iného pohľadu. Keď má človek v živote zdravotné problémy, má v sebe rôzne nespracované, či negatívne emócie, strachy, úzkosti, alebo má doma ťažší vzťah, či už s partnerom alebo s rodinou, alebo sa mu v práci nedarí, cíti sa byť zablokovaný, nevie nájsť v sebe tú radosť. Tak je ideálny čas.
Ono je to skôr o rozhodnutí, či naozaj chcem už zmeniť svoju situáciu v živote.
Zároveň ponúkam možnosť aj 1. rozhovoru zadarmo, kde si človek môže dohodnúť rozhovor so mnou a aj tak voľnejšie sa porozprávať, kde dám taký prvý pohľad do ich situácie. Keď to s nimi rezonuje, vieme ďalej spoločne pracovať. 🙂 

Dá sa vôbec slovne popísať, ako si pocítila v sebe otvorenie vedomia? 

Áno, dá sa. Je to výnimočný zážitok. Zrazu Vám chodia odpovede, informácie o sebe, o partnerovi, o rodine. Moje vnútro ma vedie v tom, čo mám robiť. Je to ako keby som mala radcu vo svojej hlave, s ktorým sa viem rozprávať, pýtať sa a dostanem na všetko jasnú odpoveď, uistenie a usmernenie. Niekedy dostávam obrazy, vízie, príbehy, ktoré vidím vnútorným zrakom. Je to nádherný zážitok a ide z toho sila. Zrazu viete vnímať energie, hlbšiu lásku, svetlo, prepojenie so svetom, ľudstvom, s anjelmi, archanjelmi, Bohom, Svätou Máriou. Dokonca ku mne prišla aj duša Jána Pavla II.
Najsilnejší zážitok je, keď pracujem so svetom. Ten svet začne byť fascinujúci. Postupne spoznávam veci hlboko a objavujem aj rôzne tajomstvá. V začiatkoch som veľa pracovala hlavne s dušami. Prichádzali, aby som im pomohla.

Aké to bolo následne túto úroveň komunikovať s ľuďmi?

Pre mňa to je ľahké. Rada vysvetľujem, som trpezlivá a robím to srdcom. Viem, že je to dôležité ukázať tú podstatu. Tiež je to i prirodzené, nakoľko ja tak žijem.To je to, kto som a ako vnímam seba, život a svet. Je to pre mňa poslanie a mojou motiváciou je viac otvoriť nové pohľady a hlbšie pochopenia, lebo vďaka tomu vieme lepšie pracovať s naším životom. Veľa situácií sa vyriešilo už len tým, keď som odovzdala odkaz, čo sa udialo, prečo a aké je z toho učenie.
A okrem tej slovnej komunikácie, idú tam hlbšie učenia cez úroveň duše a tak viem, že ono to bude pochopené v správny čas. A aj keď sa ľudia pýtajú, zaujímajú, či oponujú, je to prejav záujmu vedieť viac.

Ako zostávaš uzemnená popri takejto práci, počas ktorej komunikuješ s vyšším vedomím? 

Nepotrebujem byť uzemnená v tomto význame. V začiatkoch som si robila ochranu na hlbšej úrovni. No som chránená z hora. A moja ochrana je tak silná, že jediné, čo robím je sprcha po klientoch, aby ma voda očistila.
Keď som napojená na vyššie vedomie a pracujem s ľuďmi, ja to ani neriešim. Lebo keď som na tej energii zdroja, som nadšená, pracujem a všetko ide samo a ja sa nenapájam. Ja som už stále napojená. Jedine viem rozlíšiť, ktorá informácia je moje podvedomie, kedy sa ku mne prihovára Boh, kedy moja duša.
No aj keď mám tie informácie z hora, ono to chodí mojím hlasom. Sú to ako moje myšlienky, len cítiť z toho hlbší pokoj. A viem sa samozrejme spýtať, kto ku mne hovorí. Ja som si to želala v jemnejšej podobe, aby som sa toho nebála a zároveň mám nastavené, aby ku mne chodili len dôležité a aktuálne informácie.
Môžete si to predstaviť tak, že niekde na oblohe je miesto kde sú všetky informácie o ľuďoch, o dušiach.. a pod. a ja tam mám otvorený kanál neustále a vždy keď je niečo dôležité, tak to ku mne príde. Kedykoľvek aj v mojom voľnom čase – no tam  je to väčšinou pre mňa alebo niečo v súvislosti s mojou rodinou. S čím idem potom následne pracovať. Čiže sedenia si dávam aj sama sebe a aj mojej rodine.

Máš aj ty chvíle, kedy nesvieti slniečko? Ako k nim pristupuješ? 

V tejto dobe už veľmi výnimočne, nakoľko som veľa pracovala aj so sebou a s mojím partnerom. Takže ten život si naozaj užívam, hrám sa a pracujem na nových veciach a snoch. No keď niečo príde, idem sa rozprávať s Bohom, s mojou dušou, dám si sedenie. Ďalšou vecou, čo robím keď som emotívnejšia je meditovanie, horúci kúpeľ a čokoláda alebo palacinky. Prechádzam sa  po pláži alebo si idem zaplávať.
Pracujem s tým, inak by sa mi to vracalo. A keď niečo príde, je ideálny čas dať to do poriadku. 🙂
A na druhej strane, keď je niečo po čom túžim a ešte to nejde podľa predstáv, tak to idem posilňovať a zároveň čistím moje vnútorné nastavenia, ktoré by to mohli blokovať.

Aké aktivity rada robíš trebárs v čase, ktorý by si opísala ako mimopracovný čas? 

Milujem písanie, plánovanie, snívanie. Rada sa prechádzam po pláži. Rada pozorujem more, západy slnka. Rada meditujem, kľudne aj hodinu. Milujem hudbu,  tanec a romantické, psychologické, či sci-fi filmy. Rada nakupujem, cestujem a dám si rada vínko, šampanské a dobré jedlo. Rada kreslím a rada rozmýšľam. A hlavne zbožňujem krásny čas s mojím milovaným partnerom.  

Ako vnímaš úspech? Prípadne ako si ho vnímala pred svojou transformáciou a po nej? 

Pekná otázka. Úspech pre mňa vždy bol o tom robiť významné veci, mať vplyv na tento svet. Len tá oblasť a spôsob sa zmenili. Predtým ten úspech som videla buď ako finančná analytička, podnikateľka so zlatom a spisovateľka. Dnes to je viac cez srdce a cez to, kto som a to je práve tá pomoc ľuďom, meniť svet, byť samozrejme aj úspešná, bohatá no práve v tejto oblasti liečenia a transformácií. Chcela by som prispieť k lepším životom celkovo pre ľudstvo. A tá spisovateľka ostáva, len viac cez tú duchovnejšiu stránku.
A samozrejme, čo bolo aj pred tým aj teraz – je mať krásny vzťah.
Čo sa ešte teraz pridalo, mám väčšiu predstavu toho luxusného života a už to vnímam reálnejšie a ešte ďalej ako som si to kedy vedela predstaviť.

Máš okolo seba komunitu ľudí, ktorí mali podobnú cestu životom? Vnímaš takúto vec ako dôležitú? 

Ani až tak nie. Pred pár rokmi, keď som chodila na anjelskú univerzitu, tam nás bolo 15 študentov a učiteľ.  Spoločne sme sa učili liečiť, pracovať s čakrami, energiami a cítiť ich, meditovať a podobne. To bolo príjemné.
No potom sa to utíchlo a stalo sa to skôr takou mojou osobnou cestou. Mojimi spoločníkmi boli anjeli, Boh a aj môj partner. Nakoľko on tie veci až do takej hĺbky nevníma, niekedy to bola výzva mu isté veci vysvetliť. Našťastie sa často aj dal viesť a keď to nešlo s ním, tak som pracovala bez neho s ním. Pri ňom som sa veľa naučila ako pracovať s ľuďmi, lebo mi dal celkom aj zabrať.
Na druhej strane, bol to práve môj partner, kto mi pomohol prijať a milovať sa taká, aká som. Dáva mi veľa lásky a pozornosti. Držíme spolu a krásne fungujeme a inšpirujeme sa navzájom. 🙂 Takže to bola taká aj naša spoločná cesta. A až teraz viac spoznávam postupne ľudí, ktorí na sebe pracujú a sú aj otvorení duchovnejším veciam. Je to príjemné. Aj ja som sa viac otvorila byť viac v kontakte s ľuďmi aj keď skôr zatiaľ v tej online forme.

Pri svojej práci sa zoznamuješ s osudmi ľudí, máš nejaké techniky, ktoré ti umožňujú sa napojiť na nich, ale zároveň si udržať zdravý odstup? 

Ja sa na ľudí nenapájam. Mne tie informácie samé chodia prirodzene. Používam isté metódy a techniky, no nakoľko nemám za sebou knihy a tréningy v tejto oblasti.  Ja idem svojou vlastnou cestou a skôr potom z počutia vnímam istú podobnosť techník ako iní pracujú s ľuďmi. No ja mám v tom vlastnú esenciu, nakoľko mám dar a učenie priamo od Boha a anjelov.
A keď už pracujem s ľuďmi, čistím ich, robím to vedome a moja intuícia ma vedie.
Keď sa na to pozrieme z hľadiska, aké metódy sú blízke tomu, čo robím tak ide o metódy ako EFT metóda, Silvova metóda, Neurolinguistické programovanie, Theta healing, Energy healing,  regresné terapie, minulé životy, reconnection a pod.
Mám dar aj liečiť rukami a energiami aj na diaľku a vďaka schopnosti komunikácie s dušami ako mŕtvych ľudí, tak aj živých, vďaka tomu celý ten proces prechádza ľahšie a rýchlejšie.  Lebo hneď vidím, či to je pochopené, prijaté, spracované a pracujem s tým, až to prejde a tak idem ďalej.

Všimla si si pri svojej práci nejaké vzorce, ktoré by si vedela označiť za kolektívne? Prípadne, veľmi často sa objavujúce v istej oblasti, alebo v istom veku? 

Určite sú vnímateľné aj vzorce kolektívneho vedomia a s tým pracujem tiež.  A je to individuálne, lebo niektorí ľudia sa viac napájajú na to kolektívne podvedomie a iní menej. Takže v prvom kroku odpájam ľudí od kolektívneho podvedomia a následne sa ľahšie pracuje s daným človekom. Každopádne každý človek, ktorý si v sebe niečo vyrieši, prečisťuje aj naše vedomie.

A ono to ani nejde o vek, ale o cestu našej duše, kde sa nám isté učenia a procesy spustia. Skôr vnímam to, že za posledné 2-3 roky sú otvorené energie, ktoré viac spúšťajú celkovo v ľuďoch skryté podvedomé vzorce a bloky, aby sa od nich očistili a ono sa to práve prejavuje chorobou, úrazom, stratou práce, zablokovanými financiami, či problémami vo vzťahoch. 

Lebo je čas až nevyhnutnosť, aby sme mohli byť zdraví a žiť lepšie – očistiť naše rodové línie, minulé životy. Ono to na prvý pohľad môže pôsobiť ako niečo zlé, ale je to dobrá vec. Tie skryté veci potrebujú vyjsť, aby sme ich dali do poriadku. Aby sme sa oslobodili od toho, kto nie sme. A tým budeme viac vnímať seba a otvorí sa v nás hlbšia láska, radosť, zdravie a aj hojnosť.
My ako ľudstvo prechádzame veľkou transformáciou a tieto zmeny sú dôležité, aby prišlo viac radosti, lásky a dobra medzi nás.

Kto je podľa teba Akčná žena a v čom spočíva tvoja akčnosť? 

Akčná žena je žena, ktorá je sebavedomá, vyžaruje spokojnosť, ide si za tým, po čom túži a je odhodlaná a odvážna robiť aktívne kroky dopredu.  Ja som akčná v tom, že vždy nájdem riešenie a vždy idem vytrvalo dopredu a aktívne si s ľahkosťou a s radosťou vybavím veci, ktoré chcem. Nečakám, kým mi to samé príde do cesty. Ja si tú cestu vytváram vedome

Čo by si rada v Klube AŽ získala? 

V Klube akčných žien som preto, aby som podporila práve tú akčnosť, proaktivitu a odvahu v sebe. A aj ste ma inšpirovali k väčšej akčnosti. Prišiel ten správny čas. 🙂 A na druhej strane rada by som začala viac vysielať live videá, točiť youtube kanál, tvoriť kurzy, webináre a pracovať aj so skupinami. Tu mám krásny priestor sa viac realizovať a viac sa aj ukázať .

Čo by si vedela ty odovzdať členkám klubu? 

Viem motivovať členky, uľahčiť im cestu a otvoriť aj väčšie úspechy, odvahu a hojnosť.
A samozrejme pomôcť aj s osobnými situáciami, aby sme boli krásne, spokojné, milované a vo svojej krásnej ženskej energii.

Aké je tvoje synonymum pre “Klub Akčných žien.” Čo ťa napadá keď to počuješ? 

Klub odvážnych žien, ktoré sú pripravené plniť si svoje sny. 

Ktoré tri otázky by si sa ty opýtala klubovej členky? 

Čo naozaj chceš, po čom túžiš vo svojom živote?
Za čo si na seba hrdá?
Aký život chceš mať o 5 rokov, kde sa vidíš, ako žiješ, aká si?

A ešte otázky od Barborky J. Ako sa momentálne v živote máš?   

Momentálne som dojatá, šťastná a nadšená zo seba a z môjho života, kde som sa dostala a čím všetkým som prešla. Milujem svoj život a teším sa zo seba, z mojej krásy a z môjho krásneho partnera. Žijem svoj vysnívaný život a teším sa na to, čo mám ešte pred sebou. 🙂

Prečo robíš to, čo robíš?  

Lebo som sa už toľko natrápila v živote, že už som potrebovala nájsť odpovede a cestu.  Vážim si tú cestu, ktorou som prešla a našla som spôsob, ako to zvládnuť rýchlejšie a ľahšie. A nechcem, aby aj druhí tak trpeli, ako som trpela ja.  Chcem dokázať, že tento svet vie a môže byť krásnym a láskavým miestom. Ono to bolo ťažké, bolestivé. Teraz vidím, o čom to je a že sa to dá aj inak. Chcem šíriť to dobro, radosť a uľahčiť našu cestu. 🙂 Náš život si máme užívať. A ja som našla tú cestu a poznanie, ktorými chcem zmeniť tento svet.

Bez akých troch vecí by si sa nezaobišla na opustenom ostrove? 

Krásna vila, skvelé jedlo a môj partner.

 

 

Barbora je rodená hrdá Košičanka, ktorá spokojne a šťastne žije so svojou rodinou v rodnom meste. Je mamou dvoch synov, Jonáša (10) a Jerguša (8).  Pôsobí ako Social Media Manager a Content Creator IG pre Akčné mamy a Pre zdravie ženy. K spolupráci s Akčnými ženami ju priviedla účasť na jednom z akčných eventov, kde so svojou kamarátkou zdieľali svoje skúsenosti s Instagramom. Online svet ju pozná tiež v roli šíriteľky osvety o reume (Instagram Z denníka reumamy), ktorá sprevádza jej život.  Téme života s reumou je venovaný aj  rozhovor pre Akčné mamy. Dnes ju spoznávame ako členku Klubu AŽ.

Kto všetko sa ukrýva v tvojej osobe?
Som reumatička, mama a manželka. Máme s manželom aj svoju firmu venujúcu sa hospodárskej technike a v rámci nej som podporný orgán – haha. Byť mamou je pre mňa úžasné už len tým, že aj napriek mojej diagnóze ňou naozaj som.

Kým si sa vplyvom osvety pre reumu stala pre druhých ľudí?
Spriaznenou dušou, psychológom, bútľavou vŕbou a pocitom, že na to nie sú sami.. Pre zdravé ženy zas inšpiráciou.

Ako súčasť tvojej osvety si už podala niekoľko rozhovorov na túto tému. Tak nám možno len skús v krátkosti popísať Barborku pred a po.
Je to úplne jednoduchý popis. Barborka pred bola ešte dieťa a Barborka po zrazu musela rýchlo dospieť a v 15-tich pochopiť, čo je v živote najdôležitejšie. Vždy to je, bolo a bude zdravie.

Barby, prezraď nám niečo z tvojho pracovného života spred obdobia sociálnych sietí.
Spred obdobia sociálnych sietí som bola na materskej a mala som vlastný e-shop Slivníkovo s  českou a slovenskou handmade tvorbou. Vlastne už aj vtedy som riešila Facebook a Instagram a pri vlastnom e-shope som sa toho veľmi veľa naučila.

V niektorom z predošlých rozhovorov si spomínala, že si vyštudovala andragogiku. Aplikuješ tieto vedomosti vo svojej práci?
Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že andragogika mi dala mnoho. Má široký záber a využívam ju napríklad pri šírení osvety o reume. Andragogika je výchova a vzdelávanie dospelých a ja vlastne vzdelávam.

Čím si ťa získali sociálne siete?
Sociálne siete milujem odkedy existujú. Najviac teda Instagram, keďže sa tam snúbi fotografia s textom. Rada fotím a píšem. Sociálne siete sú aj o nadväzovaní kontaktov a to je na tom tiež super. Mnoho úžasných žien som spoznala práve cez sociálne siete a s mnohými by som sa určite inak ani nikdy nestretla.

Majú sociálne médiá svetlú a tmavú stránku? Ako by si ich z vlastnej skúsenosti popísala?
Sociálne siete treba hlavne správne chápať a uchopiť. Netreba im dávať väčší význam ako majú. Sú tu, sú super, ale reálny život nám nesmie unikať. Pozitívom je, že je to dobrý marketingový nástroj a častokrát sa človek prostredníctvom nich môže dostať k práci, ktorú vždy chcel robiť. To je presne môj prípad. Tá tmavá stránka môže byť v tom, že je to žrút času, ale aj s tým sa dá pracovať. Mnoho ľudí má taktiež zidealizované predstavy o ľuďoch, ktorých sledujú. Sociálne média sú aj zdrojom hejtu, ktorý som si zažila aj ja a nebolo to príjemné. Myslím, že je dobré sledovať ľudí, pri ktorých má človek príjemné pocity, nie tých, ktorí ho rozčuľujú.

Čo myslíš, že prostredníctvom nich (sociálnych sietí) ľudia hľadajú?
Ľudia často nehľadajú nič, len tak sledujú ostatných a bavia sa. Potom sú ľudia, ktorí hľadajú inšpirácie, nové poznatky alebo niekoho, s kým sa vedia stotožniť. Je to také odreagovanie sa od normálneho života.

Častokrát bývajú sociálne médiá návykové. Stretla si sa takýmto niečím aj ty? Ak áno, ako si si s týmto poradila?
Nestretla. Ak mám toho dosť, jednoducho sociálne siete prestanem riešiť. Ak sa mi stane, že som tým už presýtená, tak si spravím, čo pracovne potrebujem a súkromne už nejdem na žiadnu sieť. Riadim sa pocitovo a moja chrbtica a oči sú tiež dobrými indikátormi.

Pre portál Akčné mamy píšeš špeciálnu sériu rozhovorov #32 otázok. Prečo 32?
Čo ti pripadá na tvorbe rozhovoru najzaujímavejšie? Aký prístup uplatňuješ?
A prečo  nie 32? Tento počet nemá žiaden význam. Jednoducho je ich toľko. Námet a inšpiráciu na takéto rozhovory mi dala Maťka Novotná a ja som s radosťou išla do toho. Celkovo mám rada rozhovory, lebo ponúkanú príbeh. Mám rada celý ten proces tvorby otázok a baví ma čítanie odpovedí, ako ktorá  žena vníma svet a pod. Je to aj pre mňa samotnú veľmi inšpiratívne. Môj prístup je priateľský a uvoľnený, akoby som sa s danou respondentkou len tak obyčajne rozprávala niekde pri káve.

Čomu by si sa ešte okrem všetkého spomínaného chcela venovať?
Aj naďalej Instagramu. Zbožňujem na tom tú tvorivosť!
Píšem knihu, ale to je nekonečná story. Ale už na seba netlačím.

Ako tráviš svoj čas mimo práce? Čo rada robíš?
Cvičením a pohybom ako takým. Rada čítam a len tak tancujem a spievam.

Je niečo, čo je pre teba opakovanou výzvou?
Zobudiť sa bez bolesti a dokázať otvoriť už otvorené zaváraninové sklíčko 😊

Ako vnímaš prekážky?
Prekážky sú súčasťou života. Bez prekážok by sme si nevážili to, čo máme. Ja to vždy beriem tak, že akákoľvek prekážka ma má niečo naučiť. Prekážky sú na to, aby sme ich zvládali.

Ako vyzerá tvoj deň a čo všetko je jeho súčasťou?
Vstávam skoro. Poslednú dobu o 5:30 a áno dobrovoľne, haha. Mám rada to ticho rán, keď ešte všetci spia. Idem sa prejsť so psom a aj to ticho neprebudenej ulice je pre mňa  nabíjač energie. Potom riešim klasické materské  povinnosti a keď odídu chlapci do školy, cvičím, raňajkujem a sadám za PC. Riešim maily, sociálne siete a iné pracovné záležitosti. Pomedzi to periem a vysávam a varím😁 … no a poobede som opäť mamou. Snažím sa všetko stihnúť doobeda, nech sa potom už venujem mojim chlapcom.

Ako sa dívaš na minulosť, prítomnosť a budúcnosť? 
Minulosť vôbec neriešim. Čo bolo, bolo a v tom čase to jednoducho bolo tak najlepšie ako mohlo. Do veľmi ďalekej budúcnosti nepozerám. Maximálne sa v tomto smere orientujem len na  školské prázdniny a moje kontroly u lekárov. Ale mám rada plány. Dávajú mi možnosť sa na niečo tešiť. Inak ale žijem prítomnosťou a teším sa z každého dňa. Čo sa týka práce, som plánovač a mám rada systém.

Čo považuješ za najväčšiu odmenu za svoju prácu?
Pozitívne ohlasy od čitateliek a žien, s ktorými som rozhovor robila. Alebo ak sa niekomu páčia citáty, ktoré sú súčasťou obsahov, ktoré na IG tvorím. Najväčšia odmena je pre mňa pozitívny ohlas a energia od ostatných.

Kto  je podľa teba Akčná žena a v čom spočíva tvoja akčnosť?
Akčná žena je pre mňa úplne každá žena, už len tým, že je žena. Veď my ženy toho toľko zvládame,  že niekedy nechápem, ako to stíhame za 24 hodín. Moja akčnosť? V schopnosti rýchlej reakcie, tvorivosti a schopnosti sa prispôsobiť.

Čo by si rada v klube AŽ získala?
Nové kontakty s úžasnými ženami a super ženskú komunitu. Každá žena za svoj úspech vďačí aj iným ženám a podpore od nich.

Čo by si vedela ty odovzdať členkám klubu AŽ?
Zanietenie pre Instagram a tvorivosť.

Klubová členka Stanka P. vo svojom rozhovore položila ďalšej členke tri otázky. Začnime prvou z nich. Ako si plánuješ a organizuješ svoju prácu? 
V nedeľu si plánujem príspevky na ďalší týždeň a robím citáty. Pre mňa ako reumatičku je dôležitý systém a režim, to mi pomáha aj v práci. Chystám sa na všetko vždy dopredu, mám totiž rada pohodu a kľud, takže sama sebe si zbytočne nevyrábam stres. Toho je v živote aj tak dosť.

Čo ťa najviac na práci baví, čo máš na nej najradšej?
Pri rozhovoroch ma baví tá rozmanitosť žien a spoznávanie iných ženských príbehov. Na Instagrame ma baví asi všetko. Je to pre mňa veľmi tvorivá práca a to ja mám rada. Instagram je presne taký, ako si ho človek spraví.

Kde hľadáš inšpiráciu (k svojej práci)?
Na to je jednoduchá odpoveď. Na Instagrame. To je nevyčerpateľná studnica nápadov a inšpirácie. A taktiež v reálnom svete, kde mám oči otvorené dokorán.

Aké tri otázky by si položila v rozhovore ďalšej klubovej členke?
Ako sa máš?
Prečo robíš to, čo robíš?
Bez akých troch vecí by si sa nezaobišla na opustenom ostrove?

Aké je tvoje synonymum pre “Klub Akčných žien”?
Komunita žien, ktoré sa podporujú, inšpirujú a pomáhajú si.

Stanke je, ako sama uvádza, účtovníctvo súdené. Na materskej hľadala online možnosti networkingu, zareagovala na jednu z prvých výziev písať pre magazín Akčné ženy. V mnohom sa jej to oplatilo, pretože články jej priniesli nových klientov. To prispelo k rozbehu jej podnikania. Popri materských povinnostiach napísala tiež dva ebooky pre živnostníkov. Pochádza z Levíc. Je mamou dvoch chlapcov a so svojou rodinou žije v Bratislave.

Ako by Stanka opísala Akčnú ženu a v čom je akčná Stanka?

Akčná žena je pre mňa žena, ktorá je stále v pohybe, robí množstvo zaujímavých vecí. Hm … no a v čom som akčná ja? Tak na tieto otázky sa mi veľmi ťažko odpovedá. Nie som veľmi zvyknutá hovoriť o sebe. Seba by som charakterizovala skôr ako takú vodu, čo si pomaly razí tú svoju cestu aj cez skaly. Akčná som určite v tom, že robím to, čo ma baví. Aktuálne hlavne po nociach, aj keď to moje tempo je primerané k tomu, že mám dve malé deti.

Stanka, účtovníčka, ktorá naozaj účtuje pre Vás. Čo všetko sa skrýva pod “naozaj”?

Tento slogan som hľadala naozaj dlho, ale myslím, že ma aj celkom vystihuje. Pri práci s klientmi sa snažím fungovať tak, ako by som si to ja predstavovala, byť na ich strane. Mojou doménou je tiež to, že sa snažím s klientmi hovoriť tak, aby mi rozumeli. Snažím sa nepoužívať skratky, odborné výrazy, ale skôr to povedať tak, že to bude pre daného človeka pochopiteľné. Myslím, že sa mi to aj darí.

Ako príklad môžem uviesť, že ak by sme sa rozprávali dajme to mu o dani z pridanej hodnoty a tebe ako novej podnikateľke začnem rozprávať o obchodoch so zdaniteľným plnením v tuzemsku, tak sa môžeš až zľaknúť. Dá sa to pritom povedať jednoducho, a to tak , že sú to veci, ktoré predáš v rámci Slovenska, či už podnikateľom alebo bežným osobám. Samozrejme, je tam okolo toho množstvo iných vecí. Prvé, čo ma napadne, je napríklad forma doručovania dokladov. Tú zásadne nechávam na klientovi, či už si vyberie osobne, poštou alebo elektronicky.

Čo je podľa teba dôležité pri vysvetľovaní vecí ľuďom? Máš nejaké zásady, ktorých sa držíš?

Snažím sa prispôsobiť danému človeku. Teda používam “iný jazyk” keď veci vysvetľujem obchodníkovi, stavbárovi alebo niekomu, kto má nejaký ekonomický základ.

Tvoj web na mňa pôsobí seriózne, milo a ochotne. Sú modrá a žltá tvoje obľúbené farby?

Asi by som žiadnu farbu neoznačila za moju obľúbenú. Mám rada každú farbu. Konkrétne tieto dve farby, ktoré som zvolila pre môj web, mám určite medzi tými obľúbenejšími. Ako prvá farba bola jednoznačne zvolená námornícka modrá, lebo táto farba sa podľa mňa k účtovníctvu a financiám hodí. Žltá bola potom k tomu doplnená. Tretiu modrú už pridala moja šikovná webmasterka Ľudka Hoosová.

Aj ja som bola na školách milovník matematiky, pre jej exaktnosť. Čo teba baví na číslach?

S matematikou je to asi tak, že buď ju miluješ alebo nenávidíš. Ja som ju v prvom rade mala rada preto, že som sa ju nemusela učiť. Učivo som štandardne pochopila už na hodinách, doma mi stačilo dorobiť úlohy a bolo vybavené. Pri účtovníctve mám zase rada to, že to proste musí sedieť. Ak je niekde chyba, tak sa to väčšinou ukáže samé. Mám rada tú logickosť. Patrím k tým, čo sú schopní hľadať 1 cent v rozdieloch. 🙂

Na mojej VŠ študent, ktorý neuplatňoval pravidlá matematiky, bol profesorom vtipne označený za študenta s veľkou fantáziou. Stretávaš takéto prípady v praxi? 

Určite áno. V dokladoch som našla rôzne, ktoré tam nemali čo hľadať. Tú fantáziu sa snažíme udržať v medziach zákona. Konkrétne nechcem písať nič, už z úcty ku klientom.

Nesporne pracuješ s veľkým množstvom termínov, aké nástroje používaš k tomu, aby si niečo nepremeškala?

Ja som veľký milovník zoznamov. Deň začínam a končím pri zoznamoch, takže ich využívam vo všetkých formách. Taký základ, ktorým sú pravidelné mesačné veci mám v To do aplikácii. Táto ma oslovila hlavne kvôli tomu, že je aj v mobile aj v PC zároveň. Ďalšie zoznamy mám v tabuľkách, kde mám aktuálne asi 8 hárkov, tie sú rozdelené podľa toho, čoho sa týkajú. No a samozrejme na papier a pero nedám dopustiť. To, čo urobím si zase zaznačujem do tabuľky a stále mám po ruke rôzne zápisníčky a diáre, kde zapisujem bez ladu a skladu.

Nevyhnutnou súčasťou tvojej práce je sledovanie zmien zákonov, vedela by si povedať, v čom sa podnikateľské prostredie vylepšilo, v čom sa zhoršilo?

Bohužiaľ čo sa týka daňových zákonov, tak vnímam skôr zhoršenie. Hlavne v tom smere, že jednoduchý systém sa postupne stále komplikuje a komplikuje. Čo sa týka posledného roku, tak je to absolútna katastrofa, množstvo zákonov je prijatých na poslednú chvíľu a so spätnou platnosťou. Ako pozitívum však vnímam to, že veľa vecí je možné vybaviť online. Tento proces pandémia naozaj posunula k lepšiemu aj v štátnej správe.

Stáva sa ti, že aj po práci sa na svet zvykneš pozerať cez čísla?

Myslím, že ani nie. Vnímam hodnoty, ktoré veci majú, ale len výnimočne sa nimi riadim. A vlastne ani pri účtovaní nevnímam tie čísla v hodnotách, ale skôr len ako zhluk znakov.

Ak by si si nevybrala účtovníctvo, čím by si bola?

Mne je to účtovníctvo asi súdené. Pôvodne som sa snažila ísť po vysokej škole trochu iným smerom, ale nakoniec sa to ku mne vrátilo. Takže asi by som aj tak vždy skončila ako účtovníčka. Prekvapilo ma, že aj pri tomto povolaní sa dá ísť rôznymi smermi. Podarilo sa mi napísať dva ebooky a tiež občas publikujem nejaké články. Aktuálne ma čaká natáčanie video kurzu pre jednu platformu. Nuž, a aby som tým nebola úplne zahltená, tak sa venujem kozmetike a poradenstvu. Tu si potom zvyčajne oddýchnem, prenesiem myšlienky inými smermi.

Kde ešte okrem kozmetiky načerpávaš sily?

Myslím, že ak človek robí veci, ktoré mu robia radosť, ktoré ho bavia, tak tá sila príde. Častokrát sa mi stane, že prídem k počítaču polo rozospatá z uspávania detí. Nejako sa rozbehnem pri práci, a potom sa zrazu zbadám, že koľko je hodín a že už musím ísť spať, aby som ako tak vládala ráno fungovať.

Čo ti vie priniesť radosť?

Moja najväčšia radosť je pekný slnečný deň a pobyt vonku, či už niekde v parku, na ihrisku, na záhrade alebo v prírode. A ak je k tomu zmrzlina, tak som úplne najspokojnejšia 😀

Už vieme, že svoj deň začínaš a končíš pri zoznamoch. Ako ešte okrem nich?

Ja mám ten svoj deň tak naopak. Ráno si rada pospím, hodinu po prebudení som viac menej nepoužiteľná. Venujem sa zvyčajne vareniu, raňajkovaniu, takým mechanickým činnostiam, kde netreba veľmi rozmýšľať. Nuž a deň zakončujem prácou, častokrát hlboko po polnoci. Poslednú vec, ktorú vždy robím, je práve ten plán na ďalší deň. Napíšem si, čo je potreba stihnúť vybaviť vo zvyčajnej pracovnej dobe.

A čo tých  “3900 vypitých káv”, ktoré sú súčasťou tvojej bilancie na webstránke? Predstavuje káva priestor  napríklad aj pre takýto rozhovor?

Tú kávu pijem len výnimočne. Toto sa len tak krásne marketingovo hodilo na webstránku 🙂 Rada si však dám také “kapučínko” a úplne milujem ľadovú kávu. No viesť takýto rozhovor by sa mi asi najviac páčilo v letný podvečer na dobrej zmrzline.

Odovzdávam teraz otázkovú štafetu od Andrejky S. Čo ťa v ťažkých dňoch motivuje vstať a začať deň?

Nuž, sú to hlavne moje dva motorčeky – moji synovia. Musím naštartovať a fungovať či chcem či nechcem.

Keď musíš niekomu/niečomu čeliť, rozhodneš sa byť silná alebo radšej nepovieš/neurobíš nič?

Asi záleží od toho, ako je daná vec pre mňa dôležitá. Myslím, že robím obe veci. Ak potrebujem, tak viem byť silná. Ale ak to niečo nie je pre mňa podstatné, tak to skôr neriešim.

Aké je jedno slovo, ktoré dokonale vysvetľuje kto si?

Seriózna

Aké tri otázky by si sa ty opýtala akčných žien z klubu?

Ako si organizuje, plánuje svoju prácu?
Čo ju najviac na práci baví, čo má na nej najradšej?
Kde hľadá inšpiráciu?

Čo presne teba motivovalo vstúpiť do klubu AŽ a čo od neho čakáš?

Veľmi rada spoznávam nových ľudí, takže toto je asi tá prvotná motivácia – stretnúť ženy s podobným nastavením aké mám ja. Očakávam podporu, možnosť sa poradiť, nasmerovať pri práci.

Čo by si sa v klube chcela naučiť?

V klube sa rada naučím ako rozvíjať svoje soft skills, ako nájsť balans medzi prácou a rodinou. Zaujala ma už aj hneď prvá webinárová téma – ako odhaliť svoje talenty.

Čo by si chcela odovzdať členkám klubu?

Nuž, vedela by som pomôcť v tých praktických veciach, teda poskytnúť základné poradenstvo, nasmerovať prvé kroky týkajúce sa výberu formy podnikania a samozrejme pomôcť s účtovníctvom a daňovými priznaniami.

Ak poviem klub Akčných žien, akú odozvu to v tebe vyvoláva?

Spojenie silných, šikovných a podporujúcich sa žien.

Andrea je mamou dvoch úžasných chlapcov, ktorí udržujú jej “Akčné Ja” v strehu. Pochádza z Prievidze, momentálne žije so svojou rodinou v Bratislave. Odovzdáva ľuďom svoje znalosti a skúsenosti prvej pomoci so srdcom a humorom.
K Akčným ženám sa pridala tento rok (2021). Nadišiel pre ňu ten správny čas stretnúť ďalšie super ženy podnikajúce na Slovensku.

Prečo klub AŽ? Ako ti prišiel do cesty?

Mne imponoval veľmi názov. Zaujali ste ma na instagrame, tak sa mi príležitosť byť medzi ďalšími “akčňáčkami” veľmi páčila.

Ako definuješ ty Akčnú ženu? Popíš nám to “Akčné Ja”, ktoré tvoji chlapci udržiavajú v strehu 🙂

Začnem otázkou ako definujem akčnú ženu. Vo svojom živote som nepoznala neakčnú ženu. Pre každú z nás je to niečo iné. Hlavne ak to robíme s láskou a pokorou. V mojom živote je akčnosť daná mojou prácou. V zdravotníctve alebo v inom blízkom obore sa človek nikdy nenudí. Akčná sa snažím byť i s rodinou, nie vždy ale moje plány padnú na úrodnú pôdu. Ako jediná žena v domácnosti s tromi chlapmi musím mať ostré lakte

Spomenieš si nato, kedy sa v tebe prvýkrát objavila túžba pomáhať, ktorá ťa predpokladám nasmerovala na dráhu zdravotnej sestričky?

Ja som bola večný pomáhač odjakživa a veľmi mi vadila nespravodlivosť. Túto vlastnosť zdedil po mne i starší syn. Vlastne to nebola túžba, bolo to mojou súčasťou. V mojom živote zohrali veľkú úlohu dvaja muži: môj otec, ktorý mi hneď po gymnáziu povedal choď a vyštuduj nadstavbovú zdravotnícku školu a môj muž, ktorý ma podporuje od samého začiatku.

Čo ťa táto práca naučila o živote?

Nikdy nehovoriť to nezvládnem. Vždy je spôsob ako sa vzniknutý problém dá riešiť.  Vždy je niekde niekto, kto s tým dokáže pomôcť. Hlavne ma naučila veriť v samu seba.

Kedy došlo k zlomu zo zdravotnej sestričky na školiteľku?

Ďakujem za otázku. Ako zdravotná sestra pracujúca na ARO s množstvom lekárov, kolegýň, liekov a prístrojov sme sa vždy postarali o pacienta, ktorého nám priviezli vo veľmi zlom stave. Keď som sa ale ocitla v metre, kde predo mnou odpadol pán a očividne to nebolo iba zamotanie hlavy, tak vtedy som si uvedomila, že mám iba vlastné ruky a vedomosti. Pár sekúnd mi trvalo, než som si uvedomila, že teraz je jeho zdravie či záchrana života len na mne. Mala som neskutočný strach. Vtedy sa to zlomilo.

Učíš ľudí prvej pomoci s láskou a kvapkou humoru, ako sa ti darí si to udržiavať?

Keď robíte niečo od srdca, tak je to cítiť i v tom ako podávate informácie ďalej. Mnoho ľudí si pod pojmom prvá pomoc predstavuje okamžite krv a resuscitáciu. Ja učím ľudí, že to tak nie je, že prvá pomoc je široký pojem a každá situácia sa dá zvládnuť, len treba vedieť ako. A i keď je to vážna téma, vždy sa nájdu situácie, ktoré sú úsmevné a tými sa snažím pretkávať svoje školenia. Nuda je zabijakom učenia.

Založila si spoločnosť ABClife, čo je ABC tvojho života?

Rodina, zdravie a úsmev.

Skúsme preniesť tých 5 krokov, ktoré si definovala pre “Ako sa stať záchrancom života” na teba. Ako sa tebe darí zostať v kľude?

Poznám z čoho mám strach. Viem, ako ho zvládnuť. Nič a nikto nie je dokonalý, hlavne treba niečo urobiť. Každý problém je riešiteľný. Mať podporu v tých, ktorých miluješ.

Čo pre teba znamená nebezpečenstvo-stres?

Stres netreba vždy brať ako nutné zlo. Ja napríklad rada pracujem pod stresom. Poznala som to už na ARO oddelení. 12-hodinová zmena, počas ktorej nebol čas ani na desiatu či olovrant. Odskočiť si na toaletu som častokrát zvládala len pred službou a po službe. Stres ma núti byť aktívna. Samozrejme, je dôležité vedieť vykompenzovať dávku stresu s dávkou relaxu. Rovnováha musí byť. Inak ide o zdravie.
Nebezpečenstvu sa snažím preventívne vyhýbať. Nevyhľadávam aktivity, ktoré vo mne vzbudzujú rešpekt. Napríklad ako sú drogy, či bungee jumping. Nič pre mňa. Stále vravím zdravie mám len jedno.

Čím myslíš, že si človek môže obecne získať dôveru iných?

Dôvera je krehká vec, na nej treba tvrdo pracovať. Ak sa na vás niekto usmeje neznamená to, že je úprimný a treba mu dôverovať. Dôveru si treba zaslúžiť, byť sám sebou a pomôcť, keď je treba, ale nenechať sa využívať.

Akú prvú pomoc uplatňuješ v momentoch, keď sa zdá, že to všetko padá?

U mňa je v takýchto momentoch prvá pomoc zelenina, ako napríklad ČOKOLÁDA
To bol vtip, ja mám svoju najlepšiu kamarátku, ktorá i na diaľku vie, že je niečo v neporiadku. Prvá pomoc s kamarátkami v Bratislave hlavne pri dobrej káve. Čistá psychohygiena. A mám svojich chlapcov, tí sú takí pozorní, že ma veľa krát dojmú ako sa o mňa starajú. A môj prístav je hlavne môj muž, ten vždy vie. 

V čo veríš?

Verím, že sa dá všetko zvládnuť, pokiaľ sa rozhodneme pre zmenu. A s pozitívnym myslením to ide ešte lepšie.

Ako by si popísala obdobie života ženy, v ktorom sa nachádzaš?

Wow! Práve teraz zažívam sebarozvojové obdobie. Za posledný koronový rok som sa naučila veľmi veľa zaujímavých a užitočných informácii a aplikovala som ich do svojho života a podnikania. 

Prosím doplň. Rada trávim svoj čas …

S knihou a rodinou.

Nájdu sa aj nejakí favoriti medzi knihami, ktoré ti prešli rukami?

Práve pred mesiacom som dočítala knihu Podnikateľský mýtus a teraz čítam knihu Klub ranostajov (nič pre mňa, ale je to skvelá motivačná kniha). Každopádne zbožňujem knihy od Kate Mortonovej a Kate Mosseovej.

Prosím doplň. Nerada zažívam …

Bolesť.

Čo by si zmenila (u seba, vo svete), ak by si mohla?

Ja som už veľkú zmenu u seba urobila. A vo svete hlavne to, aby prestali byť peniaze viac ako ľudský život.

Na nasledovné tri odpovede je zvedavá Sima M. Čo ti v poslednej dobe prináša radosť?

Každý deň sa snažím urobiť si radosť. Niekedy je to dlhší spánok, inokedy tenis so synom, pozeranie filmov s manželom alebo prechádzka v lese. V pracovnej sfére je mojou radosťou vedomie cieľa.

Čo ťa robí šťastnou, krásnou a hravou?

Spokojnosť doma i v práci. Šťastná som vtedy, keď mám rodinu zdravú. Krásna sa cítim pri tých mojich troch chlapoch.☺ A hravou ma robia deti, keď vymýšľame naše blbiny a videá na TikTok☺

Ktorá žena je pre teba inšpiráciou?

Neberte to ako klišé, ale moja maminka a Audrey Hepburn svojim optimizmom a výrokom:

Nothing is impossible, the word itself says ‘I’m possible!

Aké tri otázky by si sa ty opýtala kolegýň z klubu AŽ?

Čo ťa v ťažkých dňoch motivuje vstať a začať deň?
Keď musíš niekomu/niečomu čeliť, rozhodneš sa byť silná alebo radšej nepovieš/neurobíš nič?
Aké je jedno slovo, ktoré dokonale vysvetľuje kto si?

Je niečo, čo by si chcela v klube získať?

Rozhodne už získavam. Akčných žien je veľa a som rada, že som toho súčasťou. 

Čo by si ako členka v klube rada odovzdala ostatným?

Netreba sa báť poskytnúť prvú pomoc. Najväčšiu moc máte v srdci a v rukách. A ak máte i vedomosti zo školenia prvej pomoci, tak máte viac, než si dokážete predstaviť.

Ak poviem klub Akčných žien, akú odozvu to v tebe vyvoláva?

Výzvu a nadšenie. Klub je od toho, aby sme spoznali nových zaujímavých ľudí. Tak sa teším na všetky dámy.

Sima, partnerka Jaume a mama Liama, žije v Bratislave. Pochádza však z malého mestečka na Orave – z Trstenej. Za jej rozhodnutím dať sa na dráhu Sex koučky a Partnerskej koučky stojí jej prirodzená zvedavosť a potreba hovoriť o témach, o ktorých sa sama možnosť otvorene zhovárať nemala.

Marketingová kampaň pre hru Pomiluj ma, ktorú vytvorila, ju doviedla k spolupráci s Akčnými ženami. Zabodoval akčný názov, ktorý následne vzbudil túžbu pridať sa do klubu AŽ. 

Sima, vitaj v klube a  začnime hneď na vlne akčnosti. Koho si predstavíš pod pojmom Akčná žena a akou Akčnou ženou je Sima?

Akčná žena je pre mňa taká, ktorá si dovolí počúvať svoje telo a svoju intuíciu a aj napriek strachu a tým “trolom”, ktorých často v sebe máme (ako nie som dosť dobrá, aj tak to nedám, toto nie je perfektné…) sa rozhodne vykročiť a plniť si svoje sny. Vie, že z chýb sa učíme a neberie sa tak vážne. Rada sa smeje a uvedomuje si, že bez radosti to nejde. Takou ženou sa snaží byť aj Simona. 🙂

Čím konkrétne ťa myšlienka klubu AŽ zaujala a aké predstavy o ňom máš?

Vzájomnou inšpiráciou a učením sa navzájom. Som otvorená a teším sa, čo klub prinesie. 

Je niečo, čo by si chcela v klube získať? 

Rada by som nadviazala nové priateľstvá, v ktorých sa budeme vzájomne podporovať, vyzývať, motivovať a spolu sa smiať.

Čo by si chcela ako členka v klube odovzdať ostatným?

Nástroje na to, ako viesť intímnu komunikáciu, spoznávať vlastnú sexualitu a prehlbovať intimitu. Rada by som tiež sprevádzala ženy a ich partnerov/partnerky na ceste za zdravým naplňujúcim vzťahom.

V čom podľa teba spočíva ženskosť?

Vo vnútre. Ženskosť sa prejavuje u ženy, ktorá je naplno vo svojom živle, vo svojej radosti. Keď je uvoľnená a smeje sa, keď jej šibalské oči horia zvedavosťou, keď dáva okoliu dar svojej kreativity a tancuje ako keby sa nikto nepozeral. Žena, ktorá je sama sebou, vo svojej autenticite, je nádherná, zmyselná, ženská.  

Ako si ty hľadala cestu k svojej ženskosti?

Moja cesta bola dosť kostrbatá. V mladom veku som sa necítila žensky, porovnávala som sa s ostatnými – “viac sexi” kamarátkami a snažila som sa to zakryť za vyzývavé oblečenie. Neskôr som dlhé roky pracovala ako manažérka, potrebovala som sústredenosť, jasný smer, preto som bola viac v mojej mužskej energii. Musela som sa pomaly naučiť, čo mi prináša radosť, v akom priestore sa cítim dobre. Dovoliť si venovať čas sebe, robiť veci, čo ma napĺňajú, skúšať nové veci, dopriať si čas na relax a spomaliť.

V jednom z videí na svojom webe spomínaš svoju dlhú ceste k láske k telu. Prezradila by si nám trošku viac?

Myslím, že to začalo okolo puberty a s príchodom menštruácie. V tom čase som nemala veľa poznatkov, brala som ju ako nutnú bolesť a stávalo sa mi, že bola taká silná, že menštruačná tekutina jednoducho pretiekla cez oblečenie. Nebolo sa o tom s kým porozprávať a o čom sa nerozpráva, to zostane v tieňoch. Stane sa z toho niečo, začo sa hanbíme. Trvalo mi veľa rokov, kým som začala byť k sebe láskavá, uvedomovať si potreby tela a prestala zachádzať až do úplného vyčerpania. Veľmi dôležitý je jazyk, ktorý používame, keď sa rozprávame o sebe a o druhých. Hľadám na ostatných ženách krásu alebo ich v tichosti kritizujem? Povedať nahlas kompliment druhej žene je veľmi posilňujúce pre vlastnú lásku k telu. 

Odkiaľ myslíš, že sa rodí neláska žien k vlastnému telu?

Narodíme sa s prirodzenou láskou a bez hanby. Malé deti sa nehanbia za svoje telo, nahotu a neporovnávajú sa s inými, ale sú zvedavé. Lenže od malička dostávame správy o tom, že s naším telom nie je niečo v poriadku. Rodičia nás zvyknú okríknuť, keď beháme nahé. Ten jazyk, ktorý používajú rodičia, vychovávatelia, učitelia, spolužiaci, keď sa vyjadrujú o svojom tele alebo tele niekoho iného (tá zase vyzerá, to, čo má na sebe, musím schudnúť…), na nás podvedome vplýva a dostáva sa nám do nervového systému. Z médií prijímame stereotypy o tom, ako by naše telo malo vyzerať, aby bolo krásne.

Dá sa to zmeniť aktívne prebiehajúcim rozhovorom, ktorý otvorí témy ako sú:  vývin a zmeny v tele, menštruácia, hranice, súhlas. Dôležité tiež je, kým a čím sa obklopujeme. S priateľkami sa navzájom podporujeme a inšpirujeme alebo ohovárame iné ženy? Instagramové účty, ktoré sledujeme, nám pomáhajú cítiť sa dobre alebo nie?

Budem ťa teraz citovať: “Sebapotešenie je záväzok voči Tebe samej.” Aký záväzok voči sebe máme?

Sebapotešením si vytvárame zdravé vnútorné spojenie s naším telom. Masturbáciou dokážeme spoznať naše vyjadrenie, akceptovať vlastné telo, našu sexuálnu DNA. Sebapotešenie je záväzok voči vlastnému telu. Naše telo túži po dotyku. Zabúdame naň, berieme ho ako samozrejmosť, žijeme v hlave a často ignorujeme signály, ktoré nám telo vysiela. Sexualita je individuálna, tak ako sme aj my, preto nikto nemôže pochopiť naše telo lepšie ako my sami. Ak sa chceme naozaj spoznať a zmapovať, potrebujeme si dopriať čas. Len potom budeme vedieť povedať nášmu partnerovi/partnerke kde a ako chceme, aby sa nás dotýkali, čo nás naladí, aké sú naše sexuálne potreby, túžby a fantázie. Ktoré časti vášho tela sú príjemné na dotyk, vyvolávajú senzácie a nie sú to genitálie? 

V klubovom profile uvádzaš, že si vážiš matku Zem a venuješ sa Tantre. Čo ťa k tomu priviedlo a čo ti dáva?

Mama Zem nám otvorila svoje dvere a pozvala nás do svojho vnútra. Je to úžasná hosťka, a tak by sme sa k nej aj mali správať – s úctou, s rešpektom, s láskou a jej pohostenie jej vrátiť. Tantra je pre mňa odpoveď na veľa otázok. Tantra je láska. Tantra si s vedomím vyberá čo jej prináša radosť v každej oblasti nášho života. Tantra dôveruje nášmu telu a verí v energiu v tele. Tantra úplne prijíma sex a verí, že sa zo sexuálnej energie môže stať duchovná sila. Tantra prijíma všetko z celého srdca. Keď som nastúpila na cestu partnerskej a sex koučky, mala som príležitosť sa zúčastniť workshopov a spoznať mentorov, ktorí ma dodnes vedú na tejto ceste.  

Téma sexu je nesporne intímna a stále v spoločnosti tabuizovaná. Kde sa v tebe vzala odvaha túto tému sprístupniť?

Hovorí sa, že najlepšie učíme to, čo sa potrebujeme naučiť najviac. K tejto profesii ma priviedla zvedavosť. Vzťahy a sexualita ma fascinovali už od strednej. Nejde ani tak o odvahu, skôr o potrebu otvárať tieto témy. Pri svojej práci mám možnosť byť svedkom transformácie intímneho života jednotlivca či páru. Sprevádzam mladých na ceste učenia sa hraníc, vyjadrovania a rešpektovania súhlasu. Učím ich tiež ako spravovať svoje emócie, pestovať zdravé vzťahy a sexuálnu pohodu tak, aby mohli robiť zdravé a bezpečné rozhodnutia v živote. 

Ako sa môže človek stať Sex koučom alebo Partnerským koučom?

Partnerský a sex koučing je takisto ako napr. Life koučing aktívny proces postavený na slobodnej vôli, vzájomnej dôvere, zodpovednosti, otvorenosti a diskrétnosti. Sprevádzam jednotlivcov alebo páry, ktorí chcú pracovať na svojich vzťahoch, intimite a sexualite.  Koučka Vám vie pomôcť v prípade, že potrebujete: zlepšiť komunikačné zručnosti, navrátiť intimitu späť do svojho života, spoznať vlastné telo a pracovať na obraze o tele, porozumieť sebe a partnerovi, transformovať sexuálny život, pochopiť a prijať vlastnú sexualitu a priniesť viac potešenia do sexuálneho života.

Prešla som si certifikačným procesom EMCC, vzťahovým a sex koučingovým tréningom a akreditovaným programom lektorstva sexuálnej výchovy. Myslím si, že nám chýba priestor, kde sa môžeme autenticky rozprávať o intimite a pracovať na vlastnej sexualite a na hanbe, vine a strachu, ktoré sa s ňou spájajú. Partnerský a sex koučing tento priestor poskytuje.  

Čo vo svojej praxi partnerskej koučky vnímaš ako najčastejší jav, ktorý má tendenciu partnerov od seba oddialiť?

Vo vzťahu sme dvaja a budujeme ho ako tím tak, aby vyhovoval nám obom. Každý kvalitný vzťah je postavený na vzájomnej úcte, dôvere a záväzku na danom vzťahu pracovať. Základom pre kvalitný vzťah je byť spolu z dobrého dôvodu. Mať reálne očakávania, vzájomne sa rešpektovať, naučiť sa úprimne komunikovať a zvládnuť konflikt. Taktiež rásť zvlášť ako jedinec, dopriať si priestor, budovať si priateľstvo s partnerom, mať spoločný smer a vyhradiť si čas na intimitu. 

Čo zvykne ženám brániť v prejavení vlastnej intimity?

Hanba za svoje telo a sexualitu, všadeprítomný vnútorný kritik, strach z toho, že budem pre svoje túžby partnerom posudzovaná, strach z odmietnutia, uprednostňovanie potrieb druhých pred svojimi vlastnými, zabehnutá rutina, neistota, neschopnosť nachádzať správne slová a definovať vlastné potreby a túžby, príliš zaneprázdnený život, stres, deti, nedôležitosť sexu, nedostatočný priestor na rozhovor, neschopnosť sa otvorene rozprávať o genitáliách.
Je dôležité rozpoznať a pomenovať to, čo nám v prejavení intimity bráni a pozrieť sa na to, čo s dokážem urobiť, prípadne si zavolať na pomoc odborníčku.

Kde vznikol nápad vytvoriť hru Pomiluj Ma?

Celý koncept hry Pomiluj Ma vznikol pri práci s klientmi, kde som si všimla, čo sa zmení, keď sa partneri medzi sebou začnú otvárať a rozprávať sa o sexe. Ako sa transformuje ich sexuálny život, keď sa začnú viac hrať, objavovať a spoznávať. Lenže, kde začať? Chcela som ľuďom poskytnúť nástroj, ktorý by podnietil intímne rozhovory a priniesol sexuálny život, po akom túžia. Hra pomáha spoznať vlastné telo a učí ako milovať pomaly. Prečo je to dôležité? Milovať pomaly znamená uvedomovať si svoju sexualitu naplno a zdieľať ju so svojím partnerom tak, aby stimulovala vzťah permanentne, nielen počas jedného okamihu.

Cieľom hry Pomiluj Ma je preskúmať sex s hravosťou, humorom a intelektuálnou zvedavosťou. Podporuje prehĺbenie sexuálnej túžby, oživuje sexuálny život, buduje sebavedomie a dôveru v partnerstve, prináša viac (seba)potešenia, vzrušenia, orgazmov, dlhodobú spokojnosť a sexuálnu pohodu.

Pre získanie finančnej podpory si spustila Crowfundingovú kampaň. Aký to malo celé priebeh?

Od nápadu po samotnú realizáciu to trvalo mesiace a konkrétne tri mesiace okolo kampane boli veľmi náročné. Úprimne, netušila som koľko práce to nakoniec zaberie a bola to obrovská výzva popri materskej. Našťastie mám okolo seba skvelú podporu zo strany manžela, rodiny a priateľov, ktorí pri mne stáli v momentoch, keď som bola so silami na konci. Podarilo sa to hlavne vďaka nim a skvelému tímu Pomiluj Ma. Veľa som sa naučila a zas som o čosi múdrejšia. 🙂

Hovoríš, že sa snažíš nebrať život príliš vážne, ale skôr s humorom. Čo ti pomáha udržiavať nadhľad?

Haha, je to o praxi. Ľahšie sa mi pozerá na veci, keď si zo seba občas upravím srandu. Keď vytiahnem tie slabé stránky alebo nedostatky na povrch, dám im nejaké vtipné meno a zoberiem ich zo sebou (napr. strach z prezentovania pred viacerými ľuďmi). Snažím sa nestrácať čas nad vecami, ktoré zmeniť nemôžem a radšej sa zamerať na tie, ktoré zmeniť môžem.

A naopak, čo ťa drží nohami na zemi?

Môj syn a jeho zvedavé oči, ktoré mi pomáhajú byť naplno v prítomnosti a vychutnávať si moment tu a teraz. 

Kde som ťa vlastne v tvojom dni zastihla a čo ťa ešte dnes čaká?

Je krátko po obede a Liam, náš synček, momentálne spinká v postieľke a ja som pri ňom na posteli a pracujem. Dnes podvečer ma čaká ešte jedna konzultácia, potom večerná rutinka s malým, možno sa pôjdeme prejsť po večeri a neskôr ešte jeden pracovný rozhovor. 

Takže som ťa zastihla “na zemi”, v záplave materských a pracovných povinností. Možno to trošku vyvážime zamyslením sa nad otázkami, ktoré sú od klubovej členky Janky G.
Kde sa vidíš o 5 rokov?
Na našej eko-tech farme, kde život plynie pomaly, radostne a hravo. Vybudovali sme komunitu a priestor pre mladých, aby sa mohli vzdelávať a nájsť čo ich v živote inšpiruje. Organizujeme pravidelné workshopy a tréningy pre dospelých aby téma sexu nebola tabu a aby sa otvorili rozhovory medzi partnermi. Naše deti sa naháňajú so psíkmi alebo jazdia na koňoch. Podvečerom si s partnerom sadneme na drevenú hojdačku alebo ku krbu a zdieľame, čo nám deň priniesol. 🙂

Akým spôsobom sa dokážeš motivovať?
Keď v niečom vidím zmysel, nepotrebujem motiváciu, robím to s radosťou. Pomáha mi začať deň meditáciou a určením si zámeru pre daný deň a pre konkrétne činnosti, ktoré ma čakajú.

Čo je pre teba v živote najdôležitejšie?
Môj partner a môj syn. Snažím sa však dať aj seba na prvé miesto, aby som sa mohla na seba napojiť, počúvať a naplniť moje potreby. Dobíjam sa tak energiou, z ktorej potom môžem rozdávať.

Aké tri otázky by si položila ty ďalšej klubovej členke?

Čo ti v poslednej dobe prináša radosť?
Čo ťa robí šťastnou, krásnou a hravou?
Ktorá žena je pre teba inšpirácia?

Celkom na záver, čo sa ťa ako prvé napadne ak sa povie klub Akčných žien?

Podpora. Komunita. Súdržnosť.

Chcete sa k nám pridať?

Všetky výhody nájdeš tu. 

Tešíme sa na všetky akčné ženy, ktoré chcú v živote rásť, učiť sa nové veci a spoznať na svojej ceste iné zaujimavé ženy.

Janka je rodená Prešovčanka. V súčasnosti žije so svojou rodinou na Liptove neďaleko Liptovského Mikuláša. Jej prax nutričnej terapeutky ju priviedla k vytvoreniu vlastného projektu Zdravo s Jankou. Do tímu Akčných žien prišla v októbri 2020. Nakopol ju k tomu manžel. Ako vtedajšia nová posila tímu Akčných mám sa nám už predstavila. Rozhovor s ňou si môžete prečítať tu. Skúsili sme ju vyspovedať znova, tentokrát ako členku klubu Akčných žien.

Janka, čo dobrého sa dnes objavilo v tvojom dennom menu a prečo?
Tak to ti poviem celkom presne. Boli to sójové bôby Edamame, pretože rada skúšam stále nejaké nové potraviny. Úprimne, veľmi milo ma prekvapila ich chuť a určite budú v mojom jedálničku častejšie.

Čím sa zvykneš riadiť, keď zostavuješ jedálniček pre svoju rodinu?
Plánovanie jedálnička je u nás pomerne čerstvá záležitosť. Pristúpila som k tomu nedávno, keď sa mi začali kopiť pracovné povinnosti a každý deň vymýšľať, čo bude na obed, mi zaberalo veľa času. Kým boli deti menšie, tak som väčšinou varila z toho, čo nám dorástlo v záhradke, prípadne, čo bolo treba skonzumovať, aby sa to nepokazilo. Nerada totiž plytvám potravinami.
Aktuálne si týždeň vopred naplánujeme s manželom jedálniček, kde zohľadníme či budeme doma alebo nie a kedy bude na varenie čas. Potraviny si objednám domov. Keďže bývame mimo mesta, ušetrím veľa času na transport a zároveň sa vyhnem impulzívnym voľbám v obchode. Inak by som kúpila aj veci, ktoré by som vôbec nepotrebovala a nezužitkovala. Veď to asi každá poznáme. Opäť však vychádzam zo sezónnych potravín, ktoré sa v našom aktuálnom jedálničku objavujú.

Aké miesto má v živote človeka zdravá strava a na čo vplýva?
Moje nadšenie pre výživu pramení z toho, že mám veľmi rada jedlo. Rada ho pestujem, pripravujem aj konzumujem. Myslím, že veľa ľudí si svoje jedlo rado vychutná aj v príjemnej spoločnosti. Z toho je zrejmé, že strava nemá len funkciu vyživiť naše telo, ale zohráva významnú úlohu aj pri socializácii a ovplyvňuje aj naše zdravie. Dokonca dokáže veľmi ľahko vplývať aj našu psychiku a nálady. Myslím, že záber je naozaj široký, a preto ma tento obor fascinuje.

Sympatizujem s názorom: „Jedzte čisto, aby ste boli zdraví. Dajte si občas aj nezdravé, aby ste sa nezbláznili.” Čo ty na to?
Otázkou je, čo znamená „jesť čisto“ a čo je „nezdravé“? To, čo pre mňa je zdravé a v pohode, môže byť pre iného veľký problém. Rovnako som si sama na sebe všimla, že telo v každom svojom období toleruje iné spektrum potravín. Niektoré jedlá mi nerobili problém v 20-tke, ale v 30-tke si ich už dovoliť nemôžem. Inak som sa stravovala počas tehotenstva, inak teraz.
Skôr by som sa sústredila na heslo: „Lokálnosť, sezónnosť a čerstvosť.“ Konzumovať prevažne potraviny z podnebného pásma, kde žijem a v sezóne, v ktorej rastú v čo najčerstvejšom stave.

Stáva sa ti, že sa pozeráš cez “nutričné okuliare” aj tam, kde nie je odborný pohľad potrebný?
Stávalo sa mi to často, keď som pracovala v nutričnej poradni. Na materskej dovolenke som ale musela veľa zo svojich zásad prispôsobiť deťom a aj širšej rodine. A to preto, že som v mojom okolí jediná, ktorá sa zaoberá problematikou kvalitnej stravy. No mojim najbližším som bola skôr na smiech. Tak som radšej prestala dávať ostatným nevyžiadané rady.

Áno, hovorí sa, že ak je žiak pripravený, učiteľ príde a nie naopak. Častokrát však ani zdravotné problémy nepresvedčia ľudí, aby niečo zmenili. Čo môže podľa teba najviac pomôcť k tomu, aby človek zmenil svoje stravovacie návyky?
Z praxe som zistila, že sú rôzne typy ľudí. Niektorí si užívajú a začnú to riešiť až keď sa ohlásia zdravotné problémy a oni zrazu nevedia ako na svoj jedálniček. Silnou motiváciou je však aj túžba byť lepší ako ten druhý. Často sa mi stávalo, že akonáhle klientka schudla, prišla za mnou jej známa alebo niekto z rodiny a dožadoval sa podobných výsledkov. Je to taká zvláštna reťazová reakcia.

Ako sa staviaš k stravovacím trendom ako napr. Strava podľa krvných skupín, Paleo, Keto, Raw … ?
Z môjho pohľadu ide skôr o módne trendy. Každá z týchto stravovacích preferencií má svojich priaznivcov, ktorým vyhovuje. Z odborného hľadiska však nie sú vhodné na dlhodobé stravovanie sa jedinca alebo väčšiny. Ja osobne neholdujem extrémnym stravovacím preferenciám. V dnešnej dobe to chce naozaj veľké sebazaprenie vydržať takýto typ stravovania. Vhodnými môžu byť napríklad pri liečbe zdravotného problému alebo u športovcov, ktorí si nejakým spôsobom chcú zlepšiť svoj výkon. V takých prípadoch by však mal byť človek pod medicínskym dohľadom. Prípadne by sa mal poradiť s odborníkom a nerozhodovať sa pre rôzne extrémy v stravovaní len tak z ľubovôle.

Aký máš naopak názor k tradičným stravovacím modelom ako je napr. strava podľa Tradičnej čínskej medicíny?
Dietetika podľa čínskej medicíny patrí tiež skôr k alternatívnym spôsobom prístupu k stravovaniu v záujme zachovania pevného zdravia. V našich končinách sa odporúča skôr tzv. stredomorská diéta alebo DASH diéta (diéta v zmysle typu stravovania, nie ako spôsob chudnutia), ktoré sú bohaté na množstvo ovocia a zeleniny, kvalitných olejov, rýb a diétnejších druhov mäsa. Nech už sa však na rôzne typy stravovania, trendy a diéty pozeráme z akéhokoľvek uhla, vždy je základom kvalitná a čerstvá strava v čo najprírodnejšom zložení.

Čo si myslíš o odmeňovaní sa jedlom?
Budem úprimná, s týmto problémom zápasím sama každý jeden deň. Je to veľmi ľahká a dostupná forma odmeny. Najmä, ak si mama na materskej dovolenke a kuchyňa je tvoje „letné sídlo.“ Z rôznych zdrojov počúvame, že nie je dobré sa odmeňovať jedlom. Ale aké sú fakty? Koľkokrát ste svojmu dieťaťu sľúbili čokoládu alebo čokoľvek, len aby dojedlo obed? Alebo, aby bolo v obchode chvíľu ticho? Toto správanie je v nás zakorenené oveľa hlbšie a výchova formou odmena-trest sa praktizuje už mnoho generácií.
Ja sama sa odmením niečím sladkým alebo dám kúsok sladkého svojim deťom po obede. Je to však niečo výnimočné a oni to vedia. Takže je len na nás, aký typ jedla si určíme za odmenu a potom ho tak naozaj musíme aj brať. Dať si to len za odmenu. (smiech)

Keď spomínaš deti, aký spôsob sa ti osvedčil pre vybudovanie vzťahu k zdravým jedlám u detičiek?
Zatiaľ žiaden. (smiech) Moje deti boli zo začiatku skvelí papkáči. Naozaj bola radosť pre nich pripravovať príkrmy, lebo vždy všetko zmizlo. Neskôr sa ale prejavili prvé štrajky a dodnes bojujeme s mnohými druhmi potravín. Samozrejme sú na tom najhoršie zelenina a ryby. Áno, aj moje deti sú také ako väčšina detí. (smiech) Hoci ma učiteľky v škôlke nezabudnú podpichnúť, že mama je „výživárka“ a syn nechá papriku na tanieri. Ale stále hľadám rôzne spôsoby, ako nenápadne zakamuflovať to, čo chcem, aby zjedli. Najviac sa mi osvedčili koláče s pridanou zeleninou. (smiech) Ale aj v tom ma už prekukli a naposledy som si ho musela dojesť sama.

Z poradkyne pre redukciu hmotnosti k výžive v tehotenstve a u detí. Čo ťa priviedlo k posunu od liečby k prevencii?
Dá sa povedať, že to bola taká moja osobná evolúcia. Keď som nastupovala na vysokú školu, štúdium výživy nebolo u nás až tak populárne a všetci moji spolužiaci z gymnázia sa čudovali, že som vôbec našla odbor, ktorý sa niečím takým zaoberá. Po škole sa to u nás však začalo rojiť rôznymi rýchlokvasenými poradcami. U nás nie je nutričné poradenstvo dostatočne legislatívne podchytené, a tak ho môže vykonávať takmer každý. Hoci je to obor, ktorý ovplyvňuje ľudské zdravie.

Vplyvom vlastných skúseností a po tom, čo som sa stala matkou, som si uvedomila, že riešiť následky bez toho, aby sme sa zaoberali príčinou je nekonečný kruh. Už počas tehotenstva totiž matka ovplyvňuje zdravie a výživové preferencie svojho dieťaťa. Odborne sa to nazýva fetálne programovanie. Každý sa už rodíme s určitými chuťovými preferenciami, ktoré sa následne upevňujú kojením (aj materské mlieko má rôzne chuťové nuansy) a neskôr vplyvom rodinných stravovacích návykov. Preto je z môjho pohľadu logickejšie zamerať sa na zdravie ženy, ktorá sa chce stať matkou a na to, aké návyky odovzdá ďalšej generácii.

Posuňme sa trošku od stravy kúsok ďalej, hoci je pre zdravý život dôležitá. Ako redaktorka magazínu Akčné mamy kde hľadáš inšpiráciu k témam?
To je zaujímavá otázka. Snažím sa chodiť s otvorenými očami. Sledujem sociálne siete, niekedy sa ako redaktorky inšpirujeme navzájom. Niekedy ma inšpiruje článok v novinách, inokedy mi napadne niečo, keď som s deťmi na prechádzke. Z času na čas si dávam taký osobný brainstorming, kedy premýšľam popri upratovaní či umývaní kúpeľne. Všetko, čo mi napadne, si zapíšem a potom postupne rozvíjam to zaujímavé alebo škrtám, čo mi príde nepoužiteľné.

O aké témy majú čitateľky najviac záujem?
Veľmi obľúbené sú nápady na rôzne výlety vhodné pre rodiny s deťmi. Najmä počas lockdownu sme sa snažili prinášať nápady na zaujímavé miesta v okrese alebo aktivity, ktoré by mohli robiť rodičia spolu s deťmi, keďže sa nedalo veľmi chodiť von.
Ďalej sú to rozhovory s mamami, ktoré sú akčné a realizujú sa v rôznych sférach. Za tie som vďačná práve kvôli tomu, že môžem prísť do kontaktu s mnohými inšpiratívnymi ženami. Som rada, keď sa nám podarí túto ich silu pretaviť do článku, ktorý poteší naše čitateľky.

V tvojom predošlom rozhovore pre Akčné mamy sme sa mohli dozvedieť, že sa venuješ behu, relaxuješ prácou v záhradke, rada varíš, miluješ prírodu. Je ešte niečo, čo robievaš rada?
Áno, moje veľké hobby je háčkovanie. Prepadla som tomu, keď som bola na rizikovom tehotenstve a potrebovala som si vyplniť čas. Vyrábam rôzne hračky, ktoré sa vďaka mojim priateľom rozniesli už takmer po polovici Európy.

Čo by o Janke povedali jej priatelia?
Najčastejšie sa stretávam s reakciami: „Ty si taká akčná, ako to stíhaš?“ (smiech)
Moji priatelia to vedeli ešte dávno predtým, než som sa dostala do tímu Akčných žien.
Som človek, ktorý sa nevie nudiť. Považujem to za stratu času. Chcem samu seba využiť naplno. Mám rada ten pocit, keď padám večer unavená do postele po náročnom dni. Vyšťavená, ale spokojná, že som stihla všetko, čo som chcela. Dokážem sa pre veľa vecí nadchnúť, ale tam to končí. Máločo zvyknem dotiahnuť do konca. Preto sa učím samu seba kontrolovať a smerovať svoje nadšenie na tie najdôležitejšie veci.

Čo ťa najviac teší? Čo ti dokáže pokaziť náladu?
Zaujímavá otázka. Neviem takto na rýchlo odpovedať. Keďže sa blíži letná sezóna, momentálne sa najviac teším do záhrady. Je to pre mňa taký relax.
A náladu mi dokážu vždy pokaziť nesplnené očakávania. A nedochvíľni ľudia. To asi neznášam zo všetkého najviac.

Ako by si popísala Akčnú ženu a kde v tom popise vidíš seba?
Pre mňa je akčná žena taká, ktorá vie, čo chce od života a ide si za tým. Nemusí sa hneď snažiť zmeniť celý svet. Hlavné je, aby sa cítila dobre v tom svete, v ktorom práve žije. Ja by som povedala, že som práve niekde na ceste za svojou akčnosťou.

Čo očakávaš od klubu, čo by sa chcela v klube naučiť? 

Pre mňa je klub miestom, kde sa spájajú cieľavedomé ženy, aby si mohli navzájom vymieňať skúsenosti a pomoc. Každá sme akčná v niečom inom a zároveň sme tu jedna pre druhú, ak sa budeme potrebovať. V klube by som rada načerpala inšpiráciu na nové a zaujímavé projekty. Rada by som stretla inšpiratívne ženy/mamy, ktoré by ma mohli obohatiť v iných oblastiach a posunúť ma ďalej k mojim cieľom.

Čo by si chcela ako členka v klube odovzdať ostatným?

Rada by som členkám odovzdala moje nadšenie pre zdravú stravu a dobré jedlo. Koho táto problematika zaujíma, tak ma pokojne môže kontaktovať.

Čo ťa ako prvé napadá, keď sa povie klub Akčných žien?
Nadšenie pre vec, ktoré je ohromne nákazlivé.

Aké tri otázky by si položila ty klubovej členke?
Kde sa vidíš o 5 rokov?
Akým spôsobom sa dokážeš motivovať?
Čo je pre teba v živote najdôležitejšie?

Koučing je dosť široký pojem, ktorý zahŕňa hľadanie riešení na rozličné aspekty ľudského života. Tentoraz sme sa zamerali na tému silných stránok a talentového koučingu. Zhovárali sme sa s konzultantkou talentu, Dášou Černou, ktorá nám prezradila:

  • aké boli jej prvé kroky v koučingu a kto ju na tejto ceste inšpiroval
  • prečo ľudí môžu ich talenty niekedy aj brzdiť
  • s akými problémami ju ľudia najčastejšie navštevujú
  • ako pomáha ľuďom spoznať ich silné stránky

Boli ste učiteľkou, neskôr podnikateľkou. Čo vám tieto povolania dali?

Milujem prácu s ľuďmi a interakciu s nimi. Moje silné stránky Learner-učiaca sa a Input-zvedavá, toto moje povolanie podporujú a zároveň sa rozvíjajú. Moja práca je aj mojím poslaním. Dáva mi zmysel, a čo je ďalšia veľmi dôležitá vec, baví ma. Vlastne nepracujem, ale bavím sa, a to každý deň a zároveň pomáham ľudom.

Ako ste sa dostali ku koučingu?

Môj obor nie je koučing, ale konzultantka talentov. Pri konzultáciách ale pracujem aj s koučovacími nástrojmi. K metodike Gallup a k práci s talentmi ma priviedol seminár v roku 2014, na ktorom jeden z rečníkov bol aj Jan Mühlfeit. Vtedy som sa dozvedela o tom, čo pre nás talenty v živote znamenajú, ako nám môžu zásadne zmeniť život. Jan ma tak ohúril, že som po jeho prednáške povedala môjmu manželovi, že s týmto človekom chcem spolupracovať. Mali sme vtedy firmu na krby „CAMIN“, ale téma talentov ma tak zasiahla, že som sa okamžite rozhodla, že chcem túto ideu talentov šíriť na Slovensku.

Išla som za Janom a povedala som mu, že síce ešte o tom nevie, ale my dvaja budeme spolupracovať. Aby si ma lepšie zapamätal, predstavila som sa mu ako Daša Duracel. To je totiž moja prezývka, lebo jeden z mojich najsilnejších talentov je Activator. Následne po návrate domov sme spolu s manželom Oliverom nahrali audio nahrávku k jeho prednáške a poslali sme mu ju. Potešilo ma, že Jana nahrávka tak zaujala, že mi napísal, aby sme sa stretli. Takto začala naša spolupráca.

Ako pokračovala spolupráca s Janom a ako ste sa vzdelávali v oblasti talentov?

Jan mi dal najprv niekoľko úloh a keď som ich splnila, definitívne sme sa dohodli na spolupráci. Sedela som na každej jeho prednáške, ktorú som organizovala spolu s Oliverom. Intenzívne som Jana počúvala, až som dospela do štádia, že som sa rozhodla stať sa konzultantkou a mentorkou talentov podľa metodiky Gallup. Spojila som sa s ďalšími certifikovanými koučmi z Gallupu a začala sa moja cesta „učenia“ v oblasti talentov, ktorá trvá dodnes. Moje učenie som postupne premenila na samostatnú prax, ktorá ma nesmierne baví. Dáva mi veľký zmysel pomáhať ľuďom nachádzať ich unikátnosť, silné stránky a zmysel života. Týka sa to či už jednotlivcov, podnikateľov, rodín, ale aj tímov.

                                             “Každý jeden človek je unikát.”

Založili ste projekt Myslenie prvej ligy, skúste ho našim čitateľkám predstaviť.

Nakoľko sa venujem práci s talentmi podľa metodiky Gallup, ukotvila som túto moju vášeň spolu s tímom v projekte „Myslenie prvej ligy“. Projektom dávame možnosť každému človeku na Slovensku a v Čechách spoznať sa, pomenovať a odomknúť unikátny potenciál. Viem, že je to možné dosiahnuť prostredníctvom jedinečnej metodiky Gallup. Takto pomáhame ľuďom efektívne nájsť ich unikátnosť, autentickosť spolu s nájdením kariéry snov, vzťahmi snov a zdravím. Pomáhame tak nie len jednotlivcom, podnikateľom ale aj firmám, tímom a celým rodinám, nakoľko metodika Gallup má tento záber a hlavne pozitívne výsledky.

Podporou projektu MPL je web silnestranky.sk kde naši klienti nájdu všetky potrebné kroky, služby, na ceste „od talentov k silným stránkam“,Či už prostredníctvom dotazníka a konzultácií, ktorým sa venujem denne alebo workshopmi a tréningmi.

Aké vlastnosti sú, podľa vás, dôležité na to byť dobrým koučom – konzultantom?

Otázka, na ktorú neviem odpovedať jednoznačne, nakoľko viem, že každý jeden človek je unikát, tak ak potrebuje kouča-konzultanta, mala by to byť spleť unikátnosti (úsmev). Ale všeobecne by som povedala, že dobrý kouč by mal byť ten, ktorého práca s ľuďmi baví. Mal by vedieť svojich klientov počúvať a v oblasti, v ktorej radí, koučuje, mal by mať osobné skúsenosti.

S akými problémami sa na vás ľudia najčastejšie obracajú?

Najčastejšie je to, že sú ľudia „v slepej uličke“ a nevedia, ktorým smerom sa vydať. Alebo riešia novú prácu a nie sú si istí ,či je tá správna “orechová”. Veľa ľudí v strednom veku majú odrastené deti a už “konečne” majú možnosť robiť v práci niečo, čo ich baví a napĺňa, bez toho, aby sa museli báť o zárobok, a tak potrebujú nasmerovať a určiť si ich unikátnosť a smer. Ale sú to aj problémy sebapoznania, budovania vzťahov. Vo firmách sa zase zameriavame na zvýšenie angažovanosti ľudí, lojálnosť, zlepšenie výkonu, zdokonalenie obchodných zručností s hravosťou a vedenie ľudí na princípe ich unikátnosti talentov.

Ako pomáhate ľuďom zistiť, v čom sú ich silné stránky?

Na základe online testu, ktorý Gallup nazýva dotazníkom, si každý človek v prvom kroku odomkne a pomenuje svoje unikátne talenty ktorých je 34. V druhom kroku začíname s talentmi pracovať a postupne spoznávať. Zisťujeme spoločne, ako majú talenty uvedomené a ako im ich talenty pomáhajú, alebo, naopak, brzdia. Každý talent má dve strany mince. Ak je talent nezvládnutý, je našou brzdou. Potom sa chová ako slabá stránka. A toto je ďalší dôvod sebapoznania, aby sme talenty nielen spoznali, ale ich aj dostali do “rovnováhy”. Následne ideme spoločne do akcie, kedy prostredníctvom akčných krokov praktických, ktoré ľudia vedia použiť vo svojich denno-denných činnostiach.

Takto sa životy ľudí postupne stávajú autentickejšími. Autentickosť znamená, že ľudia sú “sami sebou”, v živote prestávajú hrať mnohé role a presne vedia, aké kroky majú urobiť, aby dosiahli svoje ciele, sny, vízie a zmysel života s ľahkosťou bez tlaku. Ľudia sa stávajú pre svoje okolie “čitateľnými” a predvídateľnými. Toto všetko prispieva k naplnenému zmysluplnému a šťastnému životu každý deň.

Témou pripravovaného webinára bude práve talentový koučing. Na čo sa účastníčky môžu tešiť?

Na našom spoločnom webinári dámam objasním, v čom je poznanie talentov úžasné. Ako vedia talenty použiť vo svojom živote. Prevediem ich cez 34 talentov a skupiny talentov tak, aby vedeli, ako sa to v praxi môže prejavovať, a aby sa našli v talentoch a vedeli, prečo im niečo v živote funguje a ide ľahko a, naopak, nefunguje. Urobíme si pár cvičení, kde si na vlastnej koži vyskúšajú, aké to je, ak robia veci na princípe svojich talentov vo „flow“.

Čo vás na vašej práci baví najviac?

Baví ma každo-denná interakcia z ľuďmi. Odovzdávanie a zdielanie mojich podnikateľských skúsenosti, ktoré za 25 rokov praxe mám. Poznávanie nových ľudí a sledovanie na konzultáciách ich “iskričky“ v očiach, keď objavia „aha“ momenty alebo nájdu ich jedinečnú a správnu cestu. Ďalšiu radosť s nimi prežívam, keď sa pustia do akcie a dosiahnu svoj cieľ, víziu, alebo sen. prídu sa podeliť o to a poďakujú. Povedia mi, že som im zmenila alebo zachránila život, prácu, vzťah. Tak toto je niečo, čo ma baví, dáva energiu, zmysel robiť to stále viac a viac naplno. A v neposlednom rade, sa veľmi rada učím a pracujem na sebe .Práca s ľuďmi a talentmi mi dáva túto možnosť.

                                               “Ak je talent nezvládnutý, je našou brzdou.”

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Môj plán je zároveň aj naša firemná vízia. Ukázať čo najväčšiemu počtu ľudí cestu k odomknutiu potenciálu. Aby vedeli o teste-dotazníku a metodike Gallup. Aby mali možnosť prostredníctvom nej žiť každý deň unikátny naplnený a šťastný život.

Skúste nám dať tri rady pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Prvá rada je najprv sa spoznať. Vedieť čo zvládajú čo ich baví a napĺňa, ale aj čo ich brzdi. Čo sú ich slabé stránky. Koho alebo čo potrebujú na doplnenie, aby ich cesta za snom bola úspešná.
Druhá rada je: vedieť presne pomenovať, čo je ten ich cieľ, sen vízia a prečo za ním idú.
Tretia rada: mať rovnováhu v rozhodovaní a to tak že sa budú rozhodovať nie len pragmaticky ale aj na princípe intuície. Takto budú mať v sebe jedinečný „vnútorný kompas“ ktorí ich povedie, podrží a nesklame na ceste za ich snom.