“Akčné ženy som registrovala už dlhšie. Pôvodne som si myslela, že sú to články a stretnutia pre ženy, ktoré niečo vyrábajú, šijú, varia a pečú. Tieto činnosti som nikdy neovládala, a tak som sa nezapojila. Potom strih, narodila sa nám dcéra a ja som zostala na materskej.
Hľadala som komunity, kde by som sa cítila “medzi svojimi” už ako mama, ale stále mama so skúsenosťami, ambíciami a plánmi. Mama, ktorá si krátko po pôrode založila svoju druhú firmu 🙂
Keď som začala sledovať viac Akčné Ženy cez LinkedIn a zachytila som vznik klubu, spozornela som. Možno by tam mohli byť aj podnikateľky v službách ako ja? 🙂 Hneď som sa registrovala na prvé stretnutie a potom aj do klubu AŽ.”
[av_hr class=’short’ icon_select=’yes’ icon=’ue808′ font=’entypo-fontello’ position=’center’ shadow=’no-shadow’ height=’50’ custom_border=’av-border-thin’ custom_width=’50px’ custom_margin_top=’30px’ custom_margin_bottom=’30px’ custom_border_color=” custom_icon_color=” id=” custom_class=” av_uid=’av-4swlgc’ admin_preview_bg=”]
Aká cesta viedla k tomu, že sa z teba stala odborníčka v oblasti HR v IT sektore?
Keď som sa po gymnáziu rozhodovala o vysokej škole bolo to náročné.
V hre boli 3 možnosti: 1 – Dejiny Umenia v Brne, 2 – Maľba na VŠVU a 3 – Medzinárodný Manažment na Univerzite Komenského. Ku kresleniu a maľovaniu som bola vedená od malička. Pripravovala som sa aj dva roky na prijímačky na VŠVU so sochárom Jarkom Belišom. No zároveň som mala túžbu učiť sa cudzie jazyky a v budúcnosti s umením obchodovať. Nakoniec s miernou manipuláciou a presviedčaním rodičov som nastúpila na Fakultu Manažmentu, kde sa kládol dôraz na cudzie jazyky a obchodné a IT zručnosti. A nikdy som to neoľutovala.
Hneď po prvom roku som ako 19-ročná odišla na 2 semestre do Francúzska na výmenu Erazmus. A vtedy si ma “extrovertný” manažment získal a na “introvertné” maľovanie som úplne zabudla. Škola vo Francúzsku bola výborná, praktická. Učili nás ľudia, ktorí reálne danú profesiu aj robili. Ako ročníkový projekt sme mali za úlohu viesť so skupinou aktivitu a zarobiť ňou peniažky. Naša skupina organizovala festival pre mladé hudobné skupiny z mesta. Takže sme sa popri zábave a hudbe vlastne učili podnikať. Napríklad sme lepili tisícky letákov na každé jedny dvere v internátoch po celom študentskom mestečku. A zafungovalo to :D. Festival sa krásne vydaril a priniesol aj zisk.
Po návrate na Slovensko som objavila vďaka kamarátke Veronike Kovácsovej organizáciu Nexteria. Tá sa snažila priniesť praktické manažérske tréningy a prednášky osobností na školu. Založili ju bývalí absolventi Fakulty Managementu UK na čele s manželmi Boledovičovcami. Pridala som sa do tímu v roku 2009 ako dobrovoľníčka na marketing. A našla som si tam mentorov a priateľov na celý život. Zo záľuby sa stala brigáda a po škole som naďalej dobrovoľníčila už ako spoluzakladateľka klubu absolventov Nexteria Leadership Programu. Aj dnes som tam aktívna ako mentorka pre študentov.
Práve v Nexterii som pričuchla k vedeniu tímu a HR práci. Po roku som titiž dostala na starosti koordináciu organizačného tímu zloženého z asi 15 študentov. Pod vedením skúsenej Zuzky Gadomskej som sa učila ako to robiť s organizovaným nadšením a rozumom. Vtedy som sa do tej profesie zaľúbila a povedala som si, že práca s tímami a rozvoj ľudí je to moje. A venujem sa tomu dodones.
Časť svojho života si strávila aj v zahraničí, nelákalo ťa zostať napríklad vo Švajčiarsku?
Už do strednej školy som sa podľa vzoru svojich starších dobrodružných sestrier snažila tráviť letá v zahraničí ako dobrovoľníčka. Vďaka tomu som spoznala veselé a luxusné švajčiarske mesto Lausanne pri Ženevskom jazere. A tiež romantický anglický (k)raj Devon pri pobreží atlantického oceánu.
Návraty na Slovensko z cudziny boli ťažké, keďže som videla, ako v mnohých veciach zaostávame. Štvalo ma, čo všetko už “na Západe” krásne funguje a u nás nič. Ako je čisto, ako ľudia ohľaduplne šoférujú. Ako pre väčšinu z nich farba pleti len farbou a prejavujú rešpekt k akejkoľvek národnosti.
Aký bol dôvod tvojho návratu a zotrvania na Slovensku?
Po škole som strávila ešte rok v Londýne na štipendiu a našla som si tam aj prácu, kde si ma chceli nechať. Avšak hlavne vďaka vzťahom v Nexterii a komunite motivovaných študentov som sa tu cítila doma. A vnímala som, že keď sa budem snažiť, môžem aj ja prispieť k tomu, že to tu bude viac fajn. Predsa len som vnímala, že v Londýne už toho veľa nového neprinesiem, ale tu doma možno áno. Po neúspešnom a mierne naivnom hľadaní práce v Prahe som zakotvila v úžasnej neziskovke LEAF v Bratislave. Začala takmer trojročná pracovná etapa, na ktorú s láskou spomínam.
Ako by si zhodnotila spoluprácu s firmami, ktoré robia medzinárodný biznis?
Slovensko je miniatúrna krajinka. A preto každý, kto chce podnikať sa skôr či neskôr dostane do kontaktu aspoň so susednými krajinami. Myslím, že my Slováci máme prispôsobovanie sa iným krajom v krvi. Veď už kedysi drotári, olejkári či šafraníci cestovali kade-tade. Za prácou po revolúcii dochádzal aj môj otec. Asi 15 rokov pendloval do Varšavy a po celom Poľsku.
Keď som začala pracovať v startupe, bola to ešte maličká firma o 12 ľuďoch. Ale plánom bolo dosiahnuť miliardovú hodnotu. Mnohí sa tomu aj smiali. Ale zakladatelia vedeli, čo robia. A mali sme obrovský kapitál na rast od najbohatšieho Slováka, Ivana Chrenka. Do roka sme už prijímali spolupracovníkov v Rusku, Británii či Austrálii. S takými plánmi sa pomaly ísť nedalo. S nadšením sme robili po nociach aj víkendoch. A keďže sme tam väčšina nemali rodiny, nevadilo nám to. Bolo to dobrodružstvo. Pracovať medzinárodne znamená potýkať sa s inými jazykmi a kultúrami, mať rôzne spôsoby pomenovávania problémov, vykrývať rôzne časové zóny a tiež zabezpečovať súlad s veľmi odlišnou legislatívou. Avšak nedala som si pozor na zdravie a po 2 rokoch som potrebovala pauzu. Work-life balance je dôležitý a ja som sa to naučila tou menej príjemnou cestou. Mimochodom, firma sa v súčasnej dobe, po 6 rokoch k miliardovému cieľu blíži na dosah.
V čom ťa táto práca obohatila a naopak, čo by si si pochvaľovala v lokálnych firmách?
Neviem si predstaviť pracovať v čisto lokálnej firme. Viem jazyky, mám kontakty od Austrálie po Kaliforniu, baví ma cestovať (alebo pred dieťaťom ma bavilo cestovať? :)). Aj keď som mala popri škole brigády v lokálnych firmách, cítila som sa obmedzovaná. Svet je globalizovaný, prečo to nevyužiť?
[av_hr class=’short’ icon_select=’yes’ icon=’ue808′ font=’entypo-fontello’ position=’center’ shadow=’no-shadow’ height=’50’ custom_border=’av-border-thin’ custom_width=’50px’ custom_margin_top=’30px’ custom_margin_bottom=’30px’ custom_border_color=” custom_icon_color=” id=” custom_class=” av_uid=’av-4swlgc’ admin_preview_bg=”]
Minulý rok si založila svoju firmu TalTech Services. Bola v tebe vždy túžba podnikať na „vlastné triko“?
Na strednej som snívala, a dodnes stále tak trocha rojčím o obchodovaní s výtvarným umením 🙂 Na vysokej som vypomáhala otcovi v jeho podnikaní s poistením áut a budov. Neskôr startupe som prvýkrát videla, ako z malej firmy vzniká stredná globálna organizácia. V praxi sme s kolegami zažili, ako sa firma zakladá, ako rastie, ako sa sledujú financie, ako sa nastavujú ciele, organizačná štruktúra, ako sa prijímajú a hodnotia zamestnanci.
Náš CEO Peter Irikovský nám dokonca každý mesiac robil prednášku o podnikaní a nám mladým sa venoval neuveriteľne veľa času, aby nás čo najviac naučil. Venoval sa nám občas aj Ivan Chrenko. Počívať premýšľanie miliardára a jeho príbeh bolo nesmierne zaujímavé. A on sám mal víziu čo najviac mladých Slovákov a Sloveniek naučiť podnikať. Myslím, že ma to poznačilo už na celý život.
Ako vplývala Corona na prostredie IT a činnosti, ktorým sa venuješ?
Musím povedať, že pandémia prišla v čase nášho života, ktorý nemohol byť vhodnejší. Naša dcérka Saška sa narodila v januári 2020. O 6 týždňov nato nastal lockdown. Zo dňa na deň zostal môj manžel pracovať z domu. Predtým mal aj tri služobné cesty za týždeň, každú v inej krajine. Zrazu mal na nás viac času. Veľmi nás to posilnilo ako rodinu.
Otvorili sa mi aj nové možnosti školiť sa na medzinárodné certifikácie a spolupracovať s jednou firmou, ktorá sídli v Singapúre a na Bali. Niečo, o čom by som v minulosti na materskej nemohla ani snívať. Aktuálne teda s mojimi klientmi spolupracujem prevažne na diaľku a s partnerskou firmou GeniusU úplne “remote”. Moji partneri totiž majú tímy po celom svete, a najviac v Singapúre, Južnej Afrike, Veľkej Británii a po novom aj v Kalifornii.
Tvoj manžel pôsobí na vysokom poste v globálnej tech spoločnosti. Zdieľate od začiatku záľubu v tomto sektore spolu alebo jeden z vás toho druhého viac ovplyvnil?
S mužom sme sa najprv spoznali na vysokej škole, v Nexterii. Neskôr sme sa stretli práve v spomínanom startupe Exponea. Spolupracovali sme veľa a dobre sa nám spolu fungovalo. A časom to prerástlo do toho, že sme sa do seba zaľúbili až po uši. Avšak práca a osobný život sa nám časom začali príliš prelínať. Tak zhruba po čase som aj bola rada, že z firmy odchádzam, a že sa budeme baviť aj o iných veciach ako o robote. Stále však záujem o podnikanie, startupy, vedenie tímov a technológie zdieľame.
Ako sa ti podarilo skĺbiť vznik novej firmy a starostlivosť o bábätko? Ak sa nemýlim, obe veci prišli takmer v rovnaký čas.
Založenie firmy som riešila už ako tehotná. Všetko som odovzdala na príslušné úrady. No v tej dobe prišla regulácia o konečných užívateľoch výhod, a úrady boli extrémne preťažené. Založenie firmy mi nakoniec miesto pár týždňov trvalo pol roka. Zhodou okolností, vtedy som už bola mama.
Na začiatku to pre mňa bolo extrémne náročné, a aj keď som mala občas v delirických nevyspatých stavoch niečo firemné robiť, šlo to slabo. To, čo by som bežne spravila za pár hodín mi trvalo mesiace. Lebo bábätko vás nepočká. Povedala som si, že zhruba rok a potom začnem znova na plný úväzok pracovať. Aké naivné a šedé boli moje predstavy! A aká pestrá a nádherná je realita!
Uvedomila som si, že dieťa potrebuje nonstop čas a opateru. Manžel bol vtedy v nesmierne vyťažujúcom období života. Ich firma sa predávala do USA, takže pracoval po nociach.
Zároveň bol väčšinu prvého roka lockdown a detské centrá či opatrovateľky neboli veľmi dostupné. Takže môj cieľ znova podnikať sa začal plniť až oneskorene, po 16 mesiacoch. Najali sme si na pár hodín opatrovateľku a do môjho života sa opäť dostali aj firemné aktivity, na ktoré som sa tak tešila. Nakoniec to nebolo vôbec také jednoduché, ako som si predstavovala 🙂
[av_hr class=’short’ icon_select=’yes’ icon=’ue808′ font=’entypo-fontello’ position=’center’ shadow=’no-shadow’ height=’50’ custom_border=’av-border-thin’ custom_width=’50px’ custom_margin_top=’30px’ custom_margin_bottom=’30px’ custom_border_color=” custom_icon_color=” id=” custom_class=” av_uid=’av-4swlgc’ admin_preview_bg=”]
Bola presila mužov v IT sektore a technické prostredie dôvodom prečo si si obľúbila a začala sa venovať aj kurzom osobného rozvoja či biznis rozvoja?
Moja láska a záujem o sebarozvoj tu boli už oveľa dlhšie ako pôsobenie v IT sektore. Od malička som rada čítala. Rodičia majú doma veľkú knižnicu a už v škôlke sme začali chodiť aj do knižnice. Nekôr, na strednej škole som objavila knihu 7 návykov skutočne efektívnych ľudí, ktorá ma nesmierne nakopla. Na vysokej škole ma zase motivovali k sebarozvoju mentori, kolegovia a priatelia z Nexterie. Tá komunita nesmierne šikovných, pracovitých a učenlivých ľudí bola motivujúca. Roky mi tak Nexteria prinášala inšpiráciu na ďalší sebarozvoj.
Zaujali ma tvoje koníčky. Môžeš nám povedať niečo viac o akrojóge a čínskom cvičení qi-gong / čchi-kung.
Ešte v “minulom živote” pred dieťaťom som objavila vďaka kamoške jogínov, ktorí v parku v centre mesta robili akrobatickú jógu v pároch. Keďže som už jógu cvičila asi 4-5 rokov, mala som chuť vyskúšať aj toto. A chytilo ma to. Prirovnala by som to ku kombinácii posilňovania, strečingu, akrobacie, jógových prvkov a párového tanca, pri ktorom jeden “lieta” vo vzduchu na rukách, nohách alebo ramenách toho druhého. Keď sa cvičí v prírode, tak je to najkrajšie.
Qi-gong (čchi-kung) som objavila nedávno vďaka Spotify. Odporučilo mi nejakú meditáciu, ktorá ma zaujala. Potom som si našla autora. Zistila som, že vie premietnuť čínske cvičenie, o ktorom som už pretým počula ale zhola nič netušila, do našej západnej reči. Je to nesmierne príjemné a ľahké cvičenie, po ktorom sa človek cíti plný energie a spokojnosti. Stačí 10-20 minút a som nastavená na príjemný deň. Benefitom je, že ma prestane telo, ktoré je namáhané neustálym nosením a behaním za dietkom, bolieť. Cvičenie beriem ako nástroj na udržiavanie pohody a zdravia.
Ako sa staviaš k svojej budúcnosti ako sa pozeráš do budúcna?
Na budúcnosť sa pozerám ako na plátno možností, ktoré človek môže vedome formovať. Tak raz za rok, raz za dva uvažujem nad tým, ako a s kým chcem žiť a čo chcem svojím životom priniesť. A píšem si. Aké mám roly, aké mám sny, čo je pre mňa dôležité v tomto období života. Podrobné plány mi nejdú, ale takáto jednoduchá stratégia na pár riadkov ma vie pekne naladiť na ďalšie obdobie.
Naučila som sa takto fungovať cez kurzy osobného rozvoja a cez knižky. Napríklad 7 Návykov skutočne efektívnych ľudí, ktorú mi odporučili ešte na strednej škole. Neškôr som absolvovala 5-dňové Landmark fórum (Pamätné fórum) v Lodnýne. Na školné som si vtedy ešte ako pracovníčka v neziskovom sektore požičala od priateľa. Učili sme sa tam ako sa pozerať na minulosť tak, aby nás nedržala uviazaných v tom, čo nám už nevyhovuje. A ako si potom v hlave tvoriť nové možnosti pre život, aký chceme žiť. Bolo to dojímavé. Ľudia tam aj plakali nad zraneniami z detstva či úmrtiami blízkych. Jeden muž sa prvýkrát verejne priznal, že je gay. Spracovaním náročných vecí sa uvoľnila energia na niečo nové.
Aby to však nevyznelo, že človek si len spraví kurz a všetko je inak. Odvtedy sa ďalej vzdelávam, naposledy som dokončila kurz s Katarínou Runou o materstve. Občas sa z ťažších emócii vypíšem na papier. Chodím aj k psychoterapeutke a snažím sa pravidelne si v hlave “upratať” rozhovorom s ňou. Pomáha mi to pozrieť sa na moje myšlienky, obavy a hnevy objektívnejšie a odľahčiť čo ma ťaží.
Ako sa dívaš na svoju minulosť?
Myslím, že niekedy je fajn inšpirovať sa svojimi koreňmi. Moje pra-pratety boli veľmi akčné ženy a aj keď som ich osobne nikdy nezažila, príbehy o nich sa u nás posúvajú z generácie na generáciu.
Jedna z nich sa volala Izabela Textorisová. Bola prvou slovenskou botaničkou. Stala sa medzinárodne uznávanou vedkyňou len s niekoľkými triedami základnej školy. Dokázala to z poštárskej chalúpky v Blatnici, v tej dobe bez elektriny a teplej vody. Sama sa po nociach naučila niekoľko cudzích jazykov a čítala klasické diela európskej literatúry v origináloch. Musela starať o súrodencov aj starého otca. Nikdy sa nevydala a na svojej záľube pracovala po nociach.
Jej sestra Oľga Textorisová bola učiteľka, ktorá aj publikovala knihy pre deti. Avšak, keďže nemohla vo vtedajšom Uhorsku učiť po slovensky, odsťahovala sa do dnešného Srbska, do obce Stará Pazova. Aj so svojou neterou, s mojou vtedy 9-ročnou pratetou. Vrátiť sa domov robiť svoju prácu mohla až po prvej svetovej vojne, keď zaniklo Uhorsko a vzniklo Československo. Vraj, keď videli na liste známku s Masarykom, od dojatia plakali, že sa môžu konečne vrátiť domov.
Vravím si, keď to dokázali naše predkyne, v takej ťažkej dobe, zvládneme to aj my.
[av_hr class=’short’ icon_select=’yes’ icon=’ue808′ font=’entypo-fontello’ position=’center’ shadow=’no-shadow’ height=’50’ custom_border=’av-border-thin’ custom_width=’50px’ custom_margin_top=’30px’ custom_margin_bottom=’30px’ custom_border_color=” custom_icon_color=” id=” custom_class=” av_uid=’av-4swlgc’ admin_preview_bg=”]
Čo všeobecne vnímaš ako ťažkú výzvu?
Náročné rodinné a zdravotné situácie blízkych. To ma vie veľmi vykoľajiť. Našťastie v živote prevažujú obyčajné dni. A každá ťažkosť v sebe nesie zárodok posunu a rastu ku súcitnejšej osobnosti. Viem to, lebo som aj sama prekonala roky depresie v tínedžerských rokoch, odmietanie jedla a tiež vyhorenie. Čo je dôležité je poučiť sa, súcitiť so sebou a prijať sa aj s tým. A nájsť si cestu ako žiť život spokojnejšie a zdravšie.
Ako zvykneš oddychovať?
Rada a veľa spím. Teraz v lete milujem čas pri vode. Teraz chodíme veľa na kúpaliská a na jazerá Zlaté Piesky. V zime zvyknem chodiť na skupinové cvičenia, napr. jógu, pilates alebo aerobik vo vode. A veľkým relaxom je pre mňa návšteva kozmetičky Andrejky, s ktorou klebetíme o všetkom na svete.
Kto je podľa teba akčná ženy? V čom vidíš vlastnú akčnosť?
Keď mi niečo vadí, tak buď tú danú vec alebo svoj postoj k nej. Nie je vždy jednoduché rozlíšiť to, ale niekedy pomôže aj facka od života 🙂
Aké tri otázky by si sa opýtala ty Akčnej ženy?
Aká je motivácia pre to, čo robíš?
Ktoré ženy v tvojom okolí alebo osobnosti ťa aktuálne najviac inšpirujú?
V čom by si aktuálne uvítala pomoc alebo spoluprácu?
Čím vieš prispieť ty do Klubu Akčných žien?
HR zručnosti – Ako vyberať a naberať ľudí, ako sa s nimi lúčiť. Ako nastaviť tím na lepší “flow” energie a peňazí.
Podnikateľské zručnosti – Ako si nastaviť rast z nuly/myšlienky na prvého klienta. Ako z 1 na 10 klientov? Ako z 10 na 100 klientov?
Čo by si chcela v klube AŽ získať?
Hlavne morálnu podporu, vedieť, že je nás viac, ktoré riešime podobné problémy. Ako napríklad ako skĺbiť zdravie, podnikanie, rodinu a koníčky. A ako si to užiť 🙂
Ekvivalent, ktorý sa ti viaže s pojmom Klub Akčných žien?
Energia, láskavosť, tvorivosť
[av_hr class=’short’ icon_select=’yes’ icon=’ue808′ font=’entypo-fontello’ position=’center’ shadow=’no-shadow’ height=’50’ custom_border=’av-border-thin’ custom_width=’50px’ custom_margin_top=’30px’ custom_margin_bottom=’30px’ custom_border_color=” custom_icon_color=” id=” custom_class=” av_uid=’av-4swlgc’ admin_preview_bg=”]
Za čo si na seba hrdá?
Za to, že sa neustále a rada učím. Nebojím sa meniť svoje návyky, keď mi už neslúžia. Za to, že som sa v 30-tke naučila zdravo žiť. Považovať relax za dôležitú činnosť, pravidelne cvičiť uvoľnujúce cvičenia, veľa a výživne jesť. A najviac za pôrod 🙂
Aký život chceš mať o 5 rokov, kde sa vidíš, ako žiješ, aká si?
Pracujem na tom, aby som mala šťastnú rodinu, zdravé telo, zdieľala dobro. A v podnikaní chcem mať tím ľudí a dosah na cca 1000 firemných klientov/ok.
Odpovede na otázky od členky klubu Veroniky :
Ako si udržiavaš work-life balance popri podnikaní?
Tri veci: Plánovanie, Pomoc a Odpočinok.
Pomoc:
Tento rok som celkom na cca 10 hodín do týždňa využívala opatrovateľky. Aktuálne hľadáme novú, lebo našej začína čoskoro škola (ak viete niekoho skvelého poradiť, napíšte mi, prosím :).
S manželom Miškom máme tiež určené časy v týždni, kedy má primárnu zodpovednosť za dieťa on. A príležitostne varujú dcérku aj starí rodičia, i keď tí sú dosť vyťažení.
Varenie som tiež delegovala. Obedy si cez týždeň nosíme z bistra, ktoré je cez cestu. A cez víkend jeden z nás (väčšinou môj manžel) niečo chutné navarí.
Pánovanie:
Dôležité je povedať, že pri 19 mesačnej dcére pracujem aktuálne cca 15 hodín týždenne, niekedy 20. A ten čas sa snažím naplniť aktivitami, ktoré pridajú skutočnú hodnotu. Preto plánujem niektoré stretnutia a školenia niekoľko mesiacov dopredu. Keď nestíham, rozplánujem si veci na neskôr alebo ich zruším. Raz týždenne si s manželom tiež prechádzame naše kalendáre, aby sme sa zladili na čase v práci, doma a s dieťaťom. Online pozvánky sú pre nás dvoch samozrejmosťou, cez ktorú si vzájomne vkladáme do rozvrhu rodinné aktivity.
Odpočinok:
Bez odpočinku som ako mátoha. Hlavne keď mám za sebou niekoľko nocí, keď sa malá často budí. Rada si s ňou poobede zdriemnem. Spravidla ráno predtým, než čokoľvek robím počúvam meditácie, pijem vodu, cvičím a varím si na raňajky zeleninu s ryžou alebo obilnú kašu. Cez víkendy nepracujem, snažím sa aj odložiť mobil aspoň na jeden deň. A v nedeľu je u nás v rodine oddych aj od domácich prác, do tej miery ako to len je možné s malým dieťaťom.
Máš skúsenosť, že podnikať je mentálne náročnejšie ako byť zamestnancom, alebo naopak?
Ak sa ti zdá podnikanie menej náročné, než byť zamestnancom, prečo? (resp. naopak)?
Mať prácu, ktorá ťa ubíja je náročné, či podnikáš alebo zamestnancuješ. Podnikanie je určite náročnejšie na plánovanie, myslenie dopredu, tvorivosť a komunikáciu. Byť zamestnancom je pohodlnejšie, bezpečnejšie, no človek môže spohodlnieť tak, že už nerastie. A tým si môže ohroziť svoju budúcnosť.
Zároveň ako zamestnanec máš často menší dosah na to čo, kedy ako a s kým robíš – potrebuješ sa veľa prispôsobovať. Máš obyčajne úlohu byť k dispozícii, pravidelne a predvídateľne. Závisí od typu osobnosti. Niekto predvídateľnosť miluje, niekto potrebuje stále nové výzvy. Aj keď nimi je napríklad prihlasovanie sa do portálu slovensko.sk a online komunikácia s Finančnou správou, haha 😀
Zároveň závisí aj od fázy podnikania. Keď človek začína, všetko je chaotické a treba byť tvorivý a vytrvalý. Keď už máte zamestnancov, je potrebné zaviesť a dodržiavať rozumné pravidlá. A keď firma rastie do stoviek ľudí – ako sme zažili v Exponei – treba sa orientovať v komplexite 1000 problémov, skupinu udržiavať motivovanú, naberať a školiť tých správnych ľudí a manažérky/ov. Každá fáza si vyžaduje iné líderské schopnosti. A rôzni lídri sa hodí na rôzne fázy organizácie.
[av_hr class=’short’ icon_select=’yes’ icon=’ue808′ font=’entypo-fontello’ position=’center’ shadow=’no-shadow’ height=’50’ custom_border=’av-border-thin’ custom_width=’50px’ custom_margin_top=’30px’ custom_margin_bottom=’30px’ custom_border_color=” custom_icon_color=” id=” custom_class=” av_uid=’av-4swlgc’ admin_preview_bg=”]
Čo by si odkázala ostatným akčným ženám?