Moje meno je Veronika Baláž a pracujem ako lektorka Excelu, programovania v Exceli a matematiky. Vyštudovala som učiteľstvo matematiky a fyziky na mat-fyze v Bratislave. Počas štúdia som ani na minútu nezapochybovala, že budem učiť. Ako to už ale v živote chodí, po skončení školy prišlo tvrdé precitnutie. Ako učiteľka som sa nedokázala v Bratislave samostatne uživiť.

Preto som začala pracovať v nadnárodných spoločnostiach. Bola som zamestnaná na oddelení telekomunikačných podvodov, na billingu a na pricingu. Po ôsmich rokoch pracovnej hektiky som si dala osemmesačnú pauzu od práce. Zvažovala som, čo ďalej s mojím profesijným životom. Po tejto pauze som sa vrátila k činnosti, ktorá ma baví najviac – k učeniu. Dva roky som pracovala ako živnostníčka a v roku 2021 som založila vlastnú firmu Love2teach s.r.o. Dnes pomáham firmám a jednotlivcom odborne rásť v práci s Excelom a VBA. Študentom pomáham nájsť pozitívny vzťah k matematike.

 

Do kontaktu s Akčnými ženami som sa dostala na odporúčanie Vašej ambasádorky Kristíny Cichý Kováčikovej. Začiatkom leta som sa zúčastnila série prednášok na tému LinkedIn marketing od Kristíny a jej sestry Ivany Brutenič, ktoré založili Linkedin Stratégie. Po kurze sme ešte komunikovali s Kristínou a navrhla mi osloviť Martinu Novotnú z Akčných žien. Po telefonáte s Maťkou, ktorá je naozaj Akčná žena a od prvého rozhovoru bolo cítiť, že má super nápady,  som sa členkou Klubu 😊.

Aká cesta viedla k tomu, že sa z teba stala odborníčka na Excel?

 

K Excelu a programovaniu v Exceli som sa dostala postupne, cez pracovné príležitosti, ktoré ku mne prichádzali. Na výške som študovala učiteľstvo matematiky a fyziky na mat-fyze v Bratislave a bola som presvedčená, že po skončení štúdia budem učiť. Relatívne rýchlo ale prišlo precitnutie – ako učiteľka na strednej škole som sa v Bratislave nedokázala samostatne uživiť. Keďže som tu už mala svoj okruh priateľov, nezvažovala som odchod z Bratislavy, ale naopak, začala som hľadať prácu, ktorá mi umožní tu ostať. Tak som si našla zamestnanie v nadnárodnej firme. Pravdupovediac, prvých pár mesiacov v korporácii som sa nevedela úplne zmieriť s tým, že neučím a  riešila otázky typu „Čo to tu vlastne robím?“ a „Prečo ja vlastne neučím?“ Postupne som si ale uvedomila, že bude lepšie nájsť zmysel aj v kancelárskej práci a tak som sa začala zaujímať o automatizáciu jednoduchých pracovných úloh, ktoré sme mali v Exceli. To ma prividelo k VBA – programovaniu makier – ktoré ma veľmi bavilo. Ďalej sa to nabaľovalo takpovediac samo. Ďalšie pracovné pozície prinášali stále nové výzvy a ďalšie učenie sa nových zručností v Exceli, vo VBA a neskôr aj v SQL.

 

Prečo si sa rozhodla študovať práve tento odbor?

 

Programovanie ani Excel som neštudovala. Dokonca keď na to pozerám spätne, na mat-fyze sa náš odbor neučil riadne programovať a ani pracovať v Exceli. Na výške sme sa učili pracovať iba v prostredí Comenius Logo – programovanie pre deti „s korytnačkou“, čo dnes využívam keď vediem hodiny programovania v Pythone s knižnicou Turtle. Študovala som matematiku a fyziku a k programovaniu som sa dostala až v práci. Bol to taký kompromis, spojenie užitočného so zmysluplným. Keďže v kancelárskej práci je Excel úplná nutnosť, musela som sa ho dobre naučiť. Automatizácia vo VBA mi navyše dávala pocit, že sa stále vzdelávam a že robím niečo zmysluplné, čo ma naozaj  baví.

Ak máš na mysli prečo som si vybrala štúdium matematiky a fyziky, tak dôvod bol celkom prozaický – na gymnáziu som nadobudla dojem, že matiku a fyziku sa nepotrebujem učiť 😊 tak som si vybrala tieto predmety aj na výške. Pravde je aj to, že ma tieto predmety veľmi bavili, pretože rada riešim úlohy a baví ma hľadať riešenia problémov, takže to bol pre mňa dobrý výber.

 

Donútila ťa práca v nadnárodních firmách prehodnotiť svoje priority?

 

Určite áno, pri prvej práci v nadnárodnej spoločnosti som prehodnotila svoje priority smerom „preč od učenia“. Teda prežitie a finančná nezávislosť boli pre mňa prednejšie ako robiť to, čo ma najviac bavilo – čiže učenie.

Pri odchode z mojej poslednej pozície z korporácie to bolo presne naopak. Uvedomila som si s plnou silou, že hľadanie náplastí v pozíciách, ktoré boli pre mňa len pseudo-zmysluplné ma už definitívne nenapĺňa a že je čas sa vrátiť k učeniu.

Necháp ma zle, mala som rada svoju pracovnú náplň a úlohy aj vo firmách, ale nebolo to pre mňa úplne to pravé. Akoby mi k úplnému pracovnému naplneniu stále niečo chýbalo a to „niečo“ som našla až keď som začala učiť na voľnej nohe.

 

Čo si si uvedomila počas svojej niekoľkomesačnej pauzy?

 

O tom by sa dal napísať osobitný článok 😊.

  • Uvedomila som si napríklad, že mojej osobnosti viac vyhovuje práca na voľnej nohe, bez šéfa a bez pevnej hierarchie. A že je to úplne v poriadku.
  • Tiež som si uvedomila, že som schopná si začať zarábať sama na seba a že budovanie vlastného businessu ma veľmi napĺňa a baví.
  • Uvedomila som si, že ak chcem meniť veci v mojom živote, tak správny čas je TERAZ a nie zajtra alebo o rok 😊
  • A tiež som si uvedomila, že to aká som je „good enough“ na to, aby som dokázala obohacovať životy iných ľudí a pomáhať im sa zlepšovať.

 

Čo sa týka samotnej práce, uvedomila som si, že hoci mám rada „technickú“ stránku veci – programovanie, riešenie problémov, milujem matematiku, atď… ALE na to, aby som sa cítila v práci naplnená potrebujem aj „ľudskú“ stránku, ktorá sa prejavuje v tom, že môžem odovzdávať odborné informácie iným.

 

Túžiš niekedy po návrate k profesii učiteľa na klasickej škole?

 

Toto je otázka, ku ktorej sa v pravidelných intervaloch vraciam asi každý rok, pretože sa stáva, že ma oslovujú školy, či by som nemala záujem učiť matematiku, fyziku alebo informatiku. Som za tieto ponuky vždy nesmierne vďačná, zakaždým si to pár dní premieľam v hlave, ale nakoniec si vždy uvedomím, že mňa naozaj baví práca lektorky na voľnej nohe.

 

Hlavný problém vidím v tom, že u nás na Slovensku je profesia učiteľa stále na chvoste v porovnaní s inými zamestnaniami. Jednak z hľadiska finančného ohodnotenia ale aj z hľadiska spoločenského statusu. Naša spoločnosť si neuvedomuje, že učitelia sú ľudia, ktorí majú vyštudované fakt vysoko špecializované odborné zamerania. Matematikár  má u nás vyštudovanú matematiku na odbornej úrovni, rovnako fyzikár, biológ, dejepisár, slovenčinár atď….

Okrem toho sú učitelia (aspoň tí, ktorí ešte nestihli vyhorieť) aj psychológmi, manažérmi, zabávačmi, bútľavými vŕbami, a takto by sme mohli pokračovať… U nás ale stále funguje nastavenie že si „len učiteľ“. Takže odpoveď je nie, netúžim sa vrátiť k práci učiteľa na strednej.

 

Prečo si sa rozhodla zamerať na ženy – matky na a po materskej dovolenke?

 

Odkedy mám vlastný business, stretla som sa s rôznymi typmi  klientov. Prirodzeným spôsobom mi dlhodobo ostávajú  práve spolupráce so ženami a dievčatami. Zrejme je to čiastočne vec mojej osobnosti, že sa mi so ženami dobre komunikuje a prirodzene s nimi rada spolupracujem.

 

K matkám po materskej som sa dostala cez jednu moju klientku, ktorá navštevuje individuálne hodiny a bola po materskej. Uvedomila som si, že s babami po materskej pracujem veľmi rada, pretože sú spravidla nesmierne vďačné za každú novú vedomosť, cítiť z nich takú  životnú múdrosť, a to, že priority majú veľmi zdravo nastavené. Z mojej skúsenosti musím povedať, že sú aj veľmi ľudské. Preto som vytvorila kurz Excel Návrat s materskej dovolenky a veľmi rada som ho aj live učila. Momentálne pripravujem jeho online video verziu.

 

Myslíš si, že práve matkám po materskej sa hodia kurzy a znalosti v rámci Excelu a príbuzných programov? Prečo?

 

To veľmi záleží od viacerých faktorov, jednak od dĺžky pracovnej pauzy a tiež od oblasti, v ktorej daná baba pracovala, resp. do akej pracovnej oblasti sa vracia. Ak bola pauza dlhšia a vracia sa do práce, kde bude potrebovať Excel, tak áno, mám skúsenosť, že môj kurz môže priniesť zopakovanie, ktoré pri návrate do práce potrebuje. Pomáha tiež znížiť stres a obavy z návratu do kancelárie, pretože baby sa ma počas kurzu aj pýtajú veci, ktoré zabudli a myslia si, že ich budú potrebovať.

 

Dá sa podľa teba skĺbiť rodičovstvo a kariéra?

 

Ja sama nie som rodič, takže sa mi naozaj ťažko na túto otázku odpovedá. Podľa dievčat, ktoré sú okolo mňa a sú mamy by som povedala, že určite áno. Dokonca by som povedala, že niektoré baby práve vďaka materstvu a materskej našli svoj skrytý potenciál, ktorý sa pretavil do businessu alebo do pracovnej príležitosti.

 

Ako si vnímala zmenu kurzov, keď si ich preklopila do online priestoru?

 

Spočiatku ťažko. Pre pandémiou som totiž bola skutočným odporcom online vyučovania. Dokonca sa mi reálne pred pandémiu stávalo, že som dostala požiadavku na online kurz, ale odmietla som ju len z toho dôvodu, že som neverila, že online sa dá učiť rovnako efektívne ako osobne.

 

Potom prišla pandémia a ak som nechcela prísť o svoj business, tak som musela doslova v priebehu 2 týždňov preklopiť všetky hodiny do online priestoru. Na učenie matematiky som si z lampy vyrobila držiak na smartphone, ktorý som používala ako kameru, aby mohli moji študenti vidieť papier, na ktorý som písala a na učenie Excelu a VBA som si zakúpila softvér na skupinové tele-konferencie.

 

Po pár týždňoch som pochopila, že učiť online sa naozaj dá úplne plnohodnotne a nielen Excel a programovanie ale aj matematika. Postupom času som si uvedomila, že pandémia a hlavne opatrenia neprehrmia tak skoro, tak som si zakúpila grafický tablet, nový mikrofón a aj lepšiu kameru, aby som sa ešte viac prispôsobila online svetu.

 

Moja preferencia pre online hodiny zašla tak ďaleko, že momentálne prioritne učím online a dokonca som si aj svoju kanceláriu na ďalší rok prispôsobila výlučne online kurzom.

 

Som pandémii nesmierne vďačná za to, že mi ukázala úplne nové možnosti učenia. Okrem živých online hodín som začala vyrábať aj video-kurzy, k čomu by som sa bez pandémie  pravdepodobne vôbec nedostala. A dokonca do budúcna zvažujem ešte výraznejšie preklopiť môj business smerom  k video-kurzom.

 

Čo si majú ľudia predstaviť pod VBA? Skús to zľahka vysvetliť niekomu, kto tento pojem počuje/číta prvý raz.

 

Ok, budem predpokladať, že to vysvetľujem človeku, ktorý vie, čo je to Excel, ale nevie nič o programovaní. Predstavte si, že máte pracovné úlohy v Exceli, ktoré sa vám na pravidelnej báze opakujú. Napríklad každý mesiac vytvárate rovnakú tabuľku  s viacerých zdrojových dát, pričom zdrojové dáta sa každý mesiac menia.

 

Teda každý mesiac musíte urobiť v Exceli rovnaký rad manuálnych úkonov, ktorými z nových zdrojových dát vyrobíte tabuľku s rovnakým vzhľadom a vlastnosťami ako minulý mesiac.

 

VBA (programovací jazyk Visual Basic for Aplications) prináša možnosť si tieto opakujúce sa úkony zautomatizovať (naprogramovať). To znamená, že ak si tieto úkony zautomatizujete, každý mesiac len stlačíte tlačidlo v Exceli a výsledná tabuľka sa vám z nových zdrojových dát vyrobí „sama“, resp. úkony, ktoré ste dovtedy robili manuálne sa vás urobí Excel sám. VBA niektorí možno budú poznať pod názvom Excelovské makrá.

 

Makrá prinášajú aj kopec ďalších možností, ale automatizácia opakujúcich sa úloh je jednou z najväčších výhod a tiež najčastejší dôvod, prečo sa ľudia dajú na VBA.

 

Prečo si sa rozhodla pustiť aj do VBA mentoringu?

 

Myšlienka VBA mentoringu v mojej hlave existovala už veľmi dávno, ešte v časoch keď som pracovala v nadnárodných spoločnostiach. Vtedy som to ešte nevolala mentoring, ale už vtedy som si uvedomovala, ako veľmi by zamestnancom, ktorí pracujú s Excelom pomohlo, keby ovládali základy programovania.

 

VBA má svoje plusy aj mínusy, ale medzi plusy rozhodne patrí to, že keď už pracujete v Exceli, je veľmi ľahké si otvoriť VBA programátorské prostredie. Nepotrebujete žiadne zložité inštalácie. Zároveň užívatelia Excelu poznajú Excelovské objekty – workbook, worksheet, cell (bunka), atď… a aj ich vlastnosti. Preto je pre nich relatívne ľahké čítať VBA kód.

 

Na individuálnych hodinách sa mi stáva, že keď si nahráme prvé jednoduché makro a otvoríme si kód, tak klienti vedia intuitívne správne povedať, čo vykonáva každý riadok kódu.

 

Preto je podľa mňa veľmi fajn začínať s programovaním práve vo VBA. Môžete sa totiž naučiť základné programátorské princípy ako práca s premennými, poľami,  použitie cyklov, podmienok, atď… na objektoch, ktoré už poznáte z Excelu. Tieto princípy sa potom dajú využiť aj v iných programovacích jazykoch.

 

Momentálne je môj program VBA mentoring v štádiu prípravy. Postupne spracovávam kurzy, ktoré mám ešte „na stole“, t.j. spracovávam môj kurz Excel návrat z materskej dovolenky a Excel Pricing analytik do formy video-kurzu. Popri tom sa venujem Excel mentoringu pre firmy. V rámci Excel mentoringu pre firmy sa zamestnanci učia priamo na úlohách zo svojej každodennej práce, čím sa zlepšujú v Exceli a zároveň si zefektívňujú svoje pracovné procesy.

 

Čo pre teba znamená mentoring a aká je tvoja motivácia robiť práve tento projekt?

 

Mentoring je pre mňa spôsob, akým môžu prechádzať informácie a hodnoty z mentora na menteeho ľudskou formou.

 

Ešte keď som bola zamestnancom uvedomovala som si, aké vzácne je, keď nájdete niekoho, kto je ochotný a schopný zdieľať informácie a knowledge. Ideálne ak ich vie zdieľať s láskou a zaujímavo. Človek, ktorý má v istej oblasti viac informácií, vedomostí a skúseností ako ja a je ochotný a schopný mi ich efektívne odovzdať je pre mňa mentor. Mám šťastie, že v rôznych oblastiach môjho života mentorov mám a že aj ja môžem byť pre iných mentorom.

Počas mojej lektorskej praxe som si uvedomila, že učenie Excelu a programovania je veľmi podobné učeniu matematiky. Veľmi dobre sa totiž učí na príkladoch a úlohách. Primerane zložité zadania, ktoré nás zaujmú a nepoznáme na nich hneď správnu odpoveď v nás vyvolávajú zvedavosť a majú potenciál rozvíjať našu schopnosť “problem solving“. Potrebujeme ale niekoho, kto tie zadania pre nás vytvorí a tiež občas potrebujeme pomôcť s ich vypracovaním. No a tu nastupuje úloha Excel alebo VBA mentora.

Skĺbením princípov mentorovania a učenia sa na príkladoch z praxe mi napadla myšlienka učenia sa metódou mentoringu. Momentálne vidím veľký zmysel v Excel mentoringu pre firmy. Zamestnanci sú často vystavení rôznym zadaniam v Exceli, ktoré im robia problémy, ale nevedia pri nich nájsť adekvátnu pomoc. Cez postupné štúdium pracovných zadaní a súborov a pochopenie užívateľskej úrovne jednotlivých zamestnancov postupne nachádzame lepšie spôsoby práce v Exceli. Zamestnanci majú možnosť sa rozvíjať a zároveň sa práca vo firme stáva efektívnejšou.

 

Na tvojom webe som čítala množstvo pozitívnych recenzií, čo pre teba znamenajú?

 

Znamenajú pre mňa potvrdenie že to, čo robím, robím dobre. Tiež mi hovoria že to, čo odovzdávam mojim klientom má pre nich hodnotu a že moje nápady a snaha majú zmysel.

A ešte ma strašne tešia 😊.

 

Ako sa staviaš k svojej budúcnosti ako sa pozeráš do budúcna?

 

Na budúcnosť sa pozerám optimisticky. Teším sa na realizáciu mojich pracovných a osobných plánov. Teším sa ako postupne zrealizujem moje nápady na kurzy ktoré momentálne mám. A teším sa na nové veci ktoré sa ešte naučím a kam sa ešte osobnostne posuniem.

 

Ako sa dívaš na svoj minulosť?

 

Som skôr orientovaná na prítomnosť a budúcnosť, čiže do minulosti sa príliš nevraciam. Ale ak sa niekedy zahľadím do minulosti, tak sa snažím hľadať „lessons  learned“ a pozerať na veci s nadhľadom a s láskavosťou k sebe  aj k ostatným 😊

 

Čo všeobecne vnímaš ako ťažké (v zmysle výzvy)?

 

Je pre mňa vždy výzvou keď idem skúšať niečo nové v čom ešte nie som oťukaná a neviem úplne ako mi to pôjde. Na jednej strane ma to baví a sama si takéto výzvy vymýšľam a  vyhľadávam, ale naozaj si uvedomujem, že kým sa v novej aktivite úplne nájdem a zlepším, tak ma to stojí slušnú dávku mentálnej sily.

 

Ako zvykneš oddychovať ?

 

Ak potrebujem viac-menej pasívny oddych, tak to zvyčajne vyzerá tak, že sme doma s manželom, varíme si, staráme sa o naše domáce zvieratá a vytvárame si proste domácu pohodu.

 

Ak chcem úplne mentálne vypnúť a odstrihnúť sa, tak čítam detektívky, najradšej od Agathy Christie alebo edíciu o detských pátračoch – Slávnu päťku od Enid Blyton. Občas viem skoro celý deň stráviť pri knihe s tým, že detektívky ma vedia úplne pohltiť a odpojiť ma od každodenných myšlienok.

 

Ak potrebujem aktívny oddych, tak volím buď prechádzanie sa alebo bicyklovanie. Najnovšie s manželom skúšame bicyklovanie po jednoduchých trailoch. Učíme sa ako jazdiť v klopených zákrutách, na lesných cestičkách a podobne. Takéto jazdenie mi prináša takú akurátnu dávku adrenalínu. Môžem si užívať super pocit z dynamickej  jazdy, ale pritom nemám pocit, že by som extrémne riskovala.

 

Kedysi som sa aktívne venovala turistike, bola som schopná vziať si batoh, spacák a stan a stráviť niekoľko dní sama v Karpatoch. Toto už ale dnes nerobím 😊

 

Kto je podľa teba akčná žena? V čom vidíš vlastnú akčnosť?

 

Akčná žena je pre mňa žena, ktorá si je vedomá svojho potenciálu a aj keď jej možno nevychádza všetko hneď “na prvú“ a ani zďaleka nie je dokonalá, tak sa jednoducho nevzdáva, neľutuje sa, ale ide ďalej a učí sa každým dňom a každou skúsenosťou niečo nové.

V tomto vidím asi aj svoju vlastnú akčnosť 😊

 

Aké tri otázky by si sa opýtala Ty Akčnej ženy?

  • Ako si udržiavaš work-life balance popri podnikaní?
  • Máš skúsenosť, že podnikať je mentálne náročnejšie ako byť zamestnancom, alebo naopak?
  • Ak sa ti zdá podnikanie menej náročné, než byť zamestnancom, prečo? (resp. naopak)?

 

Čo vieš priniesť klubu AŽ ?

 

Viem priniesť kurzy Excelu a programovania vo VBA a hodiny  matematiky. Buď vo forme live webinárov na témy, ktoré by mohli byť zaujímavé pre Akčné ženy, alebo vo forme video-kurzov, ktoré vytváram.

 

Čo by si chcela v klube AŽ získať (naučiť sa)?

 

V klube Akčných žien hľadám hlavne inšpiráciu, spoločenstvo podnikateliek a možnosť prepojenia na Akčné ženy, pre ktoré by mohli byť prínosné moje služby. Tiež sa mi veľmi páči iniciatíva, ktorá beží vo FB skupine – možnosť poprosiť o pomoc a nájsť Akčnú ženu, ktorá mi môže pomôcť vyriešiť moje pracovné problémy, alebo ma môže niečo nové  naučiť.

 

Ekvivalent, ktorý sa Ti viaže s pojmom klub Akčných žien?

 

Možno by som povedala „spoločenstvo kreatívnych, vytrvalých a podnikavých báb“ 😊.

 

Otázky od Tiny :

  • Čo robis, keď už naozaj nevládzeš a si zaseknutáv nejakom bode dlhšie? 

 

Ak som naozaj zaseknutá, tak väčšinou s tým nerobím nič. Teda mám na mysli, že ak som zaseknutá v konkrétnej aktivite, tak sa jej jednoducho nevenujem. Robím iné veci, v ktorých sa necítim zaseknutá. Postupom času som prišla na to, že niekedy nemá zmysel veci siliť. Čiže ak práve nemám chuť nejakú úlohu robiť, tak robím jednoducho iné pracovné úlohy, na ktoré mám chuť a vrátim sa k tej aktivite neskôr.

 

  • Ako sa ti podarí vysporiadať s neúspechom?

 

To záleží asi od viacerých faktorov. Jednak v akej oblasti sa neúspech dostaví, aký veľký ten neúspech pre mňa je a aj od toho v akom období sa dostaví.

 

Sú drobné neúspechy, nad ktorými len mávnem rukou a poviem si „v poriadku, veď nie som dokonalá“.

 

Sú neúspechy, z ktorých sa dá poučiť. Teda, ak mi na danej veci viac záležalo  a mala som moc ju ovplyvniť. Vtedy sa snažím identifikovať, čo v rámci daného neúspechu by som vedela zmeniť na mojej strane a budúcnosti urobiť lepšie, resp. inak.

 

A sú aj neúspechy, s ktorými sa proste musím zmieriť a hotovo. Hlavne ak  závisia od externých faktorov a ja nemôžem jednoducho nič urobiť. Tak v tom prípade len nechám odznieť moju emočnú reakciu, ktorú ten neúspech spôsobil (a ktorá môže byť dosť silná  😊) a s trochou šťastia to „prehrmí“ rýchlo a život ide ďalej.

 

  • Moment, ktorý ťa vždy poteší a povieš si, že áno, toto čo robím, má zmysel.

 

Tých momentov je viac. Najčastejšie sa mi ten pocit zmysluplnosti mojej práce dostaví rovno na hodinách. Špeciálne na dobrých hodinách. Vyvolávajú ho situácie keď cítim, že som ja aj moji klienti „in the zone“. Teda že sme tak zaujatí témou a spôsobom vysvetľovania, že mám pocit, akoby zastal čas.

 

Tiež mávam silný pocit zmysluplnosti, ak sa mi podarí identifikovať nejaký fakt, ktorému  klient dlhodobejšie nerozumel a vďaka môjmu vysvetleniu ho pochopí. Mám veľmi rada, keď klienti na mojich hodinách zažívajú  „Aha! moment“.

 

Veľmi ma dokážu potešiť aj pozitívne recenzie. To mi prináša veľkú radosť a pocit zadosťučinenia. Veľmi sa mi páči ak ľudia vedia aj verejne napísať, že im moje hodiny niečo dobré prinášajú.

 

Mám tiež rada keď ku mne prichádzajú nové inšpirácie a nápady na nové  kurzy. Baví ma premýšľať nad tým, aký kurzový balíček urobím, ako v ňom usporiadam témy a cvičenia, aby dávali čo najlepší zmysel keď sa budú moji klienti podľa nich učiť.

 

Za čo si na seba hrdá?  

 

Som hrdá na to, že sa mi podarilo uchytiť ako lektorka a vybudovať si vlastný business. Pamätám si, že keď som odišla z mojej poslednej pozície v nadnárodnej spoločnosti, tak mi niektorí známi hovorili, že sa učením určite neuživím. Tak som veľmi hrdá na to, že sa mi to podarilo a stále darí 😊

 

Som tiež hrdá na to, že sa mi vďaka môjmu businessu darí stále sa učiť nové veci a pracovať aj na svojom osobnom rozvoji. Pred pár rokmi by som určite nebola schopná robiť náučné videá, lebo by som bola paralyzovaná strachom z toho, čo urobím zle a ako na to budú ľudia pozerať. Dnes robím náučné videá, kde vidieť aj moju tvár a som s tým maximálne stotožnená a fakt ma to veľmi baví!

 

Tiež som hrdá na to, že som sa naučila získavať klientov a komunikovať s klientami, o čom som ako šedá myška v korporáte nemala ani šajnu.

 

Aký život chceš mať o 5 rokov, kde sa vidíš, ako žiješ, aká si? 

 

Táto otázka mi pripomenula pohovory v nadnárodných spoločnostiach 😊 Vidím sa ako lektorka, ale myslím, že môj business bude ešte viac preklopený do online priestoru. V budúcnosti sa vidím viac vo vytváraní konceptov a obsahu video-kurzov než v živých školeniach a hodinách.

 

Čo by si odkázala ostatným akčným ženám? 

 

Robte to, čo  milujete. Odpor zabíja dušu.

Mirka sa narodila a momentálne žije v Bratislave. Ako študentka však okúsila život v Londýne, francúzskom Metz či švajčiarskom Lausanne. Okrem svojich pracovných úspechov sa môže tešiť najmä z dcérky Sašky a manžela Michala.

“Akčné ženy som registrovala už dlhšie. Pôvodne som si myslela, že sú to články a stretnutia pre ženy, ktoré niečo vyrábajú, šijú, varia a pečú. Tieto činnosti som nikdy neovládala, a tak som sa nezapojila. Potom strih, narodila sa nám dcéra a ja som zostala na materskej.

Hľadala som komunity, kde by som sa cítila “medzi svojimi” už ako mama, ale stále mama so skúsenosťami, ambíciami a plánmi. Mama, ktorá si krátko po pôrode založila svoju druhú firmu 🙂

Keď som začala sledovať viac Akčné Ženy cez LinkedIn a zachytila som vznik klubu, spozornela som. Možno by tam mohli byť aj podnikateľky v službách ako ja? 🙂 Hneď som sa registrovala na prvé stretnutie a potom aj do klubu AŽ.”

Aká cesta viedla k tomu, že sa z teba stala odborníčka v oblasti HR v IT sektore?

Keď som sa po gymnáziu rozhodovala o vysokej škole bolo to náročné.

V hre boli 3 možnosti: 1 – Dejiny Umenia v Brne, 2 – Maľba na VŠVU a 3 – Medzinárodný Manažment na Univerzite Komenského. Ku kresleniu a maľovaniu som bola vedená od malička. Pripravovala som sa aj dva roky na prijímačky na VŠVU so sochárom Jarkom Belišom. No zároveň som mala túžbu učiť sa cudzie jazyky a v budúcnosti s umením obchodovať. Nakoniec s miernou manipuláciou a presviedčaním rodičov som nastúpila na Fakultu Manažmentu, kde sa kládol dôraz na cudzie jazyky a obchodné a IT zručnosti. A nikdy som to neoľutovala.

 

Hneď po prvom roku som ako 19-ročná odišla na 2 semestre do Francúzska na výmenu Erazmus. A vtedy si ma “extrovertný” manažment získal a na “introvertné” maľovanie som úplne zabudla. Škola vo Francúzsku bola výborná, praktická. Učili nás ľudia, ktorí reálne danú profesiu aj robili. Ako ročníkový projekt sme mali za úlohu viesť so skupinou aktivitu a zarobiť ňou peniažky. Naša skupina organizovala festival pre mladé hudobné skupiny z mesta. Takže sme sa popri zábave a hudbe vlastne učili podnikať. Napríklad sme lepili tisícky letákov na každé jedny dvere v internátoch po celom študentskom mestečku. A zafungovalo to :D. Festival sa krásne vydaril a priniesol aj zisk.

 

Po návrate na Slovensko som objavila vďaka kamarátke Veronike Kovácsovej organizáciu Nexteria. Tá sa snažila priniesť praktické manažérske tréningy a prednášky osobností na školu. Založili ju bývalí absolventi Fakulty Managementu UK na čele s manželmi Boledovičovcami. Pridala som sa do tímu v roku 2009 ako dobrovoľníčka na marketing. A našla som si tam mentorov a priateľov na celý život. Zo záľuby sa stala brigáda a po škole som naďalej dobrovoľníčila už ako spoluzakladateľka klubu absolventov Nexteria Leadership Programu. Aj dnes som tam aktívna ako mentorka pre študentov.

 

Práve v Nexterii som pričuchla k vedeniu tímu a HR práci. Po roku som titiž dostala na starosti koordináciu organizačného tímu zloženého z asi 15 študentov. Pod vedením skúsenej Zuzky Gadomskej som sa učila ako to robiť s organizovaným nadšením a rozumom. Vtedy som sa do tej profesie zaľúbila a povedala som si, že práca s tímami a rozvoj ľudí je to moje. A venujem sa tomu dodones.

 

Časť svojho života si strávila aj v zahraničí, nelákalo ťa zostať napríklad vo Švajčiarsku?

Už do strednej školy som sa podľa vzoru svojich starších dobrodružných sestrier snažila tráviť letá v zahraničí ako dobrovoľníčka. Vďaka tomu som spoznala veselé a luxusné švajčiarske mesto Lausanne pri Ženevskom jazere. A tiež  romantický anglický (k)raj Devon pri pobreží atlantického oceánu.

 

Návraty na Slovensko z cudziny boli ťažké, keďže som videla, ako v mnohých veciach zaostávame. Štvalo ma, čo všetko už “na Západe” krásne funguje a u nás nič. Ako je čisto, ako ľudia ohľaduplne šoférujú. Ako pre väčšinu z nich farba pleti len farbou a prejavujú rešpekt k akejkoľvek národnosti.

 

Aký bol dôvod tvojho návratu a zotrvania na Slovensku?

Po škole som strávila ešte rok v Londýne na štipendiu a našla som si tam aj prácu, kde si ma chceli nechať. Avšak hlavne vďaka vzťahom v Nexterii a komunite motivovaných študentov som sa tu cítila doma. A vnímala som, že keď sa budem snažiť, môžem aj ja prispieť k tomu, že to tu bude viac fajn. Predsa len som vnímala, že v Londýne už toho veľa nového neprinesiem, ale tu doma možno áno. Po neúspešnom a mierne naivnom hľadaní práce v Prahe som zakotvila v úžasnej neziskovke LEAF v Bratislave. Začala takmer trojročná pracovná etapa, na ktorú s láskou spomínam.

 

Ako by si zhodnotila spoluprácu s firmami, ktoré robia medzinárodný biznis?

Slovensko je miniatúrna krajinka. A preto každý, kto chce podnikať sa skôr či neskôr dostane do kontaktu aspoň so susednými krajinami. Myslím, že my Slováci máme prispôsobovanie sa iným krajom v krvi. Veď už kedysi drotári, olejkári či šafraníci cestovali kade-tade. Za prácou po revolúcii dochádzal aj môj otec. Asi 15 rokov pendloval do Varšavy a po celom Poľsku.

 

Keď som začala pracovať v startupe, bola to ešte maličká firma o 12 ľuďoch. Ale plánom bolo dosiahnuť miliardovú hodnotu. Mnohí sa tomu aj smiali. Ale zakladatelia vedeli, čo robia. A mali sme obrovský kapitál na rast od najbohatšieho Slováka, Ivana Chrenka. Do roka sme už prijímali spolupracovníkov v Rusku, Británii či Austrálii. S takými plánmi sa pomaly ísť nedalo. S nadšením sme robili po nociach aj víkendoch. A keďže sme tam väčšina nemali rodiny, nevadilo nám to. Bolo to dobrodružstvo. Pracovať medzinárodne znamená potýkať sa s inými jazykmi a kultúrami, mať rôzne spôsoby pomenovávania problémov, vykrývať rôzne časové zóny a tiež zabezpečovať súlad s veľmi odlišnou legislatívou. Avšak nedala som si pozor na zdravie a po 2 rokoch som potrebovala pauzu. Work-life balance je dôležitý a ja som sa to naučila tou menej príjemnou cestou. Mimochodom, firma sa v súčasnej dobe, po 6 rokoch k miliardovému cieľu blíži na dosah.

 

V čom ťa táto práca obohatila a naopak, čo by si si pochvaľovala v lokálnych firmách?

Neviem si predstaviť pracovať v čisto lokálnej firme. Viem jazyky, mám kontakty od Austrálie po Kaliforniu, baví ma cestovať (alebo pred dieťaťom ma bavilo cestovať? :)). Aj keď som mala popri škole brigády v lokálnych firmách, cítila som sa obmedzovaná. Svet je globalizovaný, prečo to nevyužiť?

Minulý rok si založila svoju firmu TalTech Services. Bola v tebe vždy túžba podnikať na „vlastné triko“?

Na strednej som snívala, a dodnes stále tak trocha rojčím o obchodovaní s výtvarným umením 🙂 Na vysokej som vypomáhala otcovi v jeho podnikaní s poistením áut a budov. Neskôr startupe som prvýkrát videla, ako z malej firmy vzniká stredná globálna organizácia. V praxi sme s kolegami zažili, ako sa firma zakladá, ako rastie, ako sa sledujú financie, ako sa nastavujú ciele, organizačná štruktúra, ako sa prijímajú a hodnotia zamestnanci.

Náš CEO Peter Irikovský nám dokonca každý mesiac robil prednášku o podnikaní a nám mladým sa venoval neuveriteľne veľa času, aby nás čo najviac naučil. Venoval sa nám občas aj Ivan Chrenko. Počívať premýšľanie miliardára a jeho príbeh bolo nesmierne zaujímavé. A on sám mal víziu čo najviac mladých Slovákov a Sloveniek naučiť podnikať. Myslím, že ma to poznačilo už na celý život.

 

Ako vplývala Corona na prostredie IT a činnosti, ktorým sa venuješ?

Musím povedať, že pandémia prišla v čase nášho života, ktorý nemohol byť vhodnejší. Naša dcérka Saška sa narodila v januári 2020. O 6 týždňov nato nastal lockdown. Zo dňa na deň zostal môj manžel pracovať z domu. Predtým mal aj tri služobné cesty za týždeň, každú v inej krajine. Zrazu mal na nás viac času. Veľmi nás to posilnilo ako rodinu.

 

Otvorili sa mi aj nové možnosti školiť sa na medzinárodné certifikácie a spolupracovať s jednou firmou, ktorá sídli v Singapúre a na Bali. Niečo, o čom by som v minulosti na materskej nemohla ani snívať. Aktuálne teda s mojimi klientmi spolupracujem prevažne na diaľku a s partnerskou firmou GeniusU úplne “remote”. Moji partneri totiž majú tímy po celom svete, a najviac v Singapúre, Južnej Afrike, Veľkej Británii a po novom aj v Kalifornii.

 

Tvoj manžel pôsobí na vysokom poste v globálnej tech spoločnosti. Zdieľate od začiatku záľubu v tomto sektore spolu alebo jeden z vás toho druhého viac ovplyvnil?

S mužom sme sa najprv spoznali na vysokej škole, v Nexterii. Neskôr sme sa stretli práve v spomínanom startupe Exponea. Spolupracovali sme veľa a dobre sa nám spolu fungovalo. A časom to prerástlo do toho, že sme sa do seba zaľúbili až po uši. Avšak práca a osobný život sa nám časom začali príliš prelínať. Tak zhruba po čase som aj bola rada, že z firmy odchádzam, a že sa budeme baviť aj o iných veciach ako o robote. Stále však záujem o podnikanie, startupy, vedenie tímov a technológie zdieľame.

 

Ako sa ti podarilo skĺbiť vznik novej firmy a starostlivosť o bábätko? Ak sa nemýlim, obe veci prišli takmer v rovnaký čas.

Založenie firmy som riešila už ako tehotná. Všetko som odovzdala na príslušné úrady. No v tej dobe prišla regulácia o konečných užívateľoch výhod, a úrady boli extrémne preťažené. Založenie firmy mi nakoniec miesto pár týždňov trvalo pol roka. Zhodou okolností, vtedy som už bola mama.

Na začiatku to pre mňa bolo extrémne náročné, a aj keď som mala občas v delirických nevyspatých stavoch niečo firemné robiť, šlo to slabo. To, čo by som bežne spravila za pár hodín mi trvalo mesiace. Lebo bábätko vás nepočká. Povedala som si, že zhruba rok a potom začnem znova na plný úväzok pracovať. Aké naivné a šedé boli moje predstavy! A aká pestrá a nádherná je realita!

Uvedomila som si, že dieťa potrebuje nonstop čas a opateru. Manžel bol vtedy v nesmierne vyťažujúcom období života. Ich firma sa predávala do USA, takže pracoval po nociach.

Zároveň bol väčšinu prvého roka lockdown a detské centrá či opatrovateľky neboli veľmi dostupné. Takže môj cieľ znova podnikať sa začal plniť až oneskorene, po 16 mesiacoch. Najali sme si na pár hodín opatrovateľku a do môjho života sa opäť dostali aj firemné aktivity, na ktoré som sa tak tešila. Nakoniec to nebolo vôbec také jednoduché, ako som si predstavovala 🙂

Bola presila mužov v IT sektore a technické prostredie dôvodom prečo si si obľúbila a začala sa venovať aj kurzom osobného rozvoja či biznis rozvoja?

Moja láska a záujem o sebarozvoj tu boli už oveľa dlhšie ako pôsobenie v IT sektore. Od malička som rada čítala. Rodičia majú doma veľkú knižnicu a už v škôlke sme začali chodiť aj do knižnice. Nekôr, na strednej škole som objavila knihu 7 návykov skutočne efektívnych ľudí, ktorá ma nesmierne nakopla. Na vysokej škole ma zase motivovali k sebarozvoju mentori, kolegovia a priatelia z Nexterie. Tá komunita nesmierne šikovných, pracovitých a učenlivých ľudí bola motivujúca. Roky mi tak Nexteria prinášala inšpiráciu na ďalší sebarozvoj.

 

Zaujali ma tvoje koníčky. Môžeš nám povedať niečo viac o akrojóge a čínskom cvičení qi-gong / čchi-kung. 

Ešte v “minulom živote” pred dieťaťom som objavila vďaka kamoške jogínov, ktorí v parku v centre mesta robili akrobatickú jógu v pároch. Keďže som už jógu cvičila asi 4-5 rokov, mala som chuť vyskúšať aj toto. A chytilo ma to. Prirovnala by som to ku kombinácii posilňovania, strečingu, akrobacie, jógových prvkov a párového tanca, pri ktorom jeden “lieta” vo vzduchu na rukách, nohách alebo ramenách toho druhého. Keď sa cvičí v prírode, tak je to najkrajšie.

Qi-gong (čchi-kung) som objavila nedávno vďaka Spotify. Odporučilo mi nejakú meditáciu, ktorá ma zaujala. Potom som si našla autora. Zistila som, že vie premietnuť čínske cvičenie, o ktorom som už pretým počula ale zhola nič netušila, do našej západnej reči. Je to nesmierne príjemné a ľahké cvičenie, po ktorom sa človek cíti plný energie a spokojnosti. Stačí 10-20 minút a som nastavená na príjemný deň. Benefitom je, že ma prestane telo, ktoré je namáhané neustálym nosením a behaním za dietkom, bolieť. Cvičenie beriem ako nástroj na udržiavanie pohody a zdravia.

 

Ako sa staviaš k svojej budúcnosti ako sa pozeráš do budúcna?

Na budúcnosť sa pozerám ako na plátno možností, ktoré človek môže vedome formovať. Tak raz za rok, raz za dva uvažujem nad tým, ako a s kým chcem žiť a čo chcem svojím životom priniesť. A píšem si. Aké mám roly, aké mám sny, čo je pre mňa dôležité v tomto období života. Podrobné plány mi nejdú, ale takáto jednoduchá stratégia na pár riadkov ma vie pekne naladiť na ďalšie obdobie.

 

Naučila som sa takto fungovať cez kurzy osobného rozvoja a cez knižky. Napríklad 7 Návykov skutočne efektívnych ľudí, ktorú mi odporučili ešte na strednej škole. Neškôr som absolvovala 5-dňové Landmark fórum (Pamätné fórum) v Lodnýne. Na školné som si vtedy ešte ako pracovníčka v neziskovom sektore požičala od priateľa. Učili sme sa tam ako sa pozerať na minulosť tak, aby nás nedržala uviazaných v tom, čo nám už nevyhovuje. A ako si potom v hlave tvoriť nové možnosti pre život, aký chceme žiť. Bolo to dojímavé. Ľudia tam aj plakali nad zraneniami z detstva či úmrtiami blízkych. Jeden muž sa prvýkrát verejne priznal, že je gay. Spracovaním náročných vecí sa uvoľnila energia na niečo nové.

Aby to však nevyznelo, že človek si len spraví kurz a všetko je inak. Odvtedy sa ďalej vzdelávam, naposledy som dokončila kurz s Katarínou Runou o materstve. Občas sa z ťažších emócii vypíšem na papier. Chodím aj k psychoterapeutke a snažím sa pravidelne si v hlave “upratať” rozhovorom s ňou. Pomáha mi to pozrieť sa na moje myšlienky, obavy a hnevy objektívnejšie a odľahčiť čo ma ťaží.

 

Ako sa dívaš na svoju minulosť?

Myslím, že niekedy je fajn inšpirovať sa svojimi koreňmi. Moje pra-pratety boli veľmi akčné ženy a aj keď som ich osobne nikdy nezažila, príbehy o nich sa u nás posúvajú z generácie na generáciu.

 

Jedna z nich sa volala Izabela Textorisová. Bola prvou slovenskou botaničkou. Stala sa medzinárodne uznávanou vedkyňou len s niekoľkými triedami základnej školy. Dokázala to z poštárskej chalúpky v Blatnici, v tej dobe bez elektriny a teplej vody. Sama sa po nociach naučila niekoľko cudzích jazykov a čítala klasické diela európskej literatúry v origináloch. Musela starať o súrodencov aj starého otca. Nikdy sa nevydala a na svojej záľube pracovala po nociach.

 

Jej sestra Oľga Textorisová bola učiteľka, ktorá aj publikovala knihy pre deti. Avšak, keďže nemohla vo vtedajšom Uhorsku učiť po slovensky, odsťahovala sa do dnešného Srbska, do obce Stará Pazova. Aj so svojou neterou, s mojou vtedy 9-ročnou pratetou. Vrátiť sa domov robiť svoju prácu mohla až po prvej svetovej vojne, keď zaniklo Uhorsko a vzniklo Československo. Vraj, keď videli na liste známku s Masarykom, od dojatia plakali, že sa môžu konečne vrátiť domov.

Vravím si, keď to dokázali naše predkyne, v takej ťažkej dobe, zvládneme to aj my.

Čo všeobecne vnímaš ako ťažkú výzvu?

Náročné rodinné a zdravotné situácie blízkych. To ma vie veľmi vykoľajiť. Našťastie v živote prevažujú obyčajné dni. A každá ťažkosť v sebe nesie zárodok posunu a rastu ku súcitnejšej osobnosti. Viem to, lebo som aj sama prekonala roky depresie v tínedžerských rokoch, odmietanie jedla a tiež vyhorenie. Čo je dôležité je poučiť sa, súcitiť so sebou a prijať sa aj s tým. A nájsť si cestu ako žiť život spokojnejšie a zdravšie.

 

Ako zvykneš oddychovať?

Rada a veľa spím. Teraz v lete milujem čas pri vode. Teraz chodíme veľa na kúpaliská a na jazerá Zlaté Piesky. V zime zvyknem chodiť na skupinové cvičenia, napr. jógu, pilates alebo aerobik vo vode. A veľkým relaxom je pre mňa návšteva kozmetičky Andrejky, s ktorou klebetíme o všetkom na svete.

 

Kto je podľa teba akčná ženy? V čom vidíš vlastnú akčnosť?

Keď mi niečo vadí, tak buď tú danú vec alebo svoj postoj k nej. Nie je vždy jednoduché rozlíšiť to, ale niekedy pomôže aj facka od života 🙂

 

Aké tri otázky by si sa opýtala ty Akčnej ženy?

Aká je motivácia pre to, čo robíš?

Ktoré ženy v tvojom okolí alebo osobnosti ťa aktuálne najviac inšpirujú?

V čom by si aktuálne uvítala pomoc alebo spoluprácu?

 

Čím vieš prispieť ty do Klubu Akčných žien?

HR zručnosti – Ako vyberať a naberať ľudí, ako sa s nimi lúčiť. Ako nastaviť tím na lepší “flow” energie a peňazí.

Podnikateľské zručnosti – Ako si nastaviť rast z nuly/myšlienky na prvého klienta. Ako z 1 na 10 klientov? Ako z 10 na 100 klientov?

 

Čo by si chcela v klube AŽ získať?

Hlavne morálnu podporu, vedieť, že je nás viac, ktoré riešime podobné problémy. Ako napríklad ako skĺbiť zdravie, podnikanie, rodinu a koníčky. A ako si to užiť 🙂

 

Ekvivalent, ktorý sa ti viaže s pojmom Klub Akčných žien?

Energia, láskavosť, tvorivosť

Za čo si na seba hrdá?  

Za to, že sa neustále a rada učím. Nebojím sa meniť svoje návyky, keď mi už neslúžia. Za to, že som sa v 30-tke naučila zdravo žiť. Považovať relax za dôležitú činnosť, pravidelne cvičiť uvoľnujúce cvičenia, veľa a výživne jesť. A najviac za pôrod 🙂

 

Aký život chceš mať o 5 rokov, kde sa vidíš, ako žiješ, aká si? 

Pracujem na tom, aby som mala šťastnú rodinu, zdravé telo, zdieľala dobro. A v podnikaní chcem mať tím ľudí a dosah na cca 1000 firemných klientov/ok.

 

Odpovede na otázky od členky klubu Veroniky :

Ako si udržiavaš work-life balance popri podnikaní?

Tri veci: Plánovanie, Pomoc a Odpočinok.

 

Pomoc:
Tento rok som celkom na cca 10 hodín do týždňa využívala opatrovateľky. Aktuálne hľadáme novú, lebo našej začína čoskoro škola (ak viete niekoho skvelého poradiť, napíšte mi, prosím :).
S manželom Miškom máme tiež určené časy v týždni, kedy má primárnu zodpovednosť za dieťa on. A príležitostne varujú dcérku aj starí rodičia, i keď tí sú dosť vyťažení.

Varenie som tiež delegovala. Obedy si cez týždeň nosíme z bistra, ktoré je cez cestu. A cez víkend jeden z nás (väčšinou môj manžel) niečo chutné navarí.

 

Pánovanie:
Dôležité je povedať, že pri 19 mesačnej dcére pracujem aktuálne cca 15 hodín týždenne, niekedy 20. A ten čas sa snažím naplniť aktivitami, ktoré pridajú skutočnú hodnotu. Preto plánujem niektoré stretnutia a školenia niekoľko mesiacov dopredu. Keď nestíham, rozplánujem si veci na neskôr alebo ich zruším. Raz týždenne si s manželom tiež prechádzame naše kalendáre, aby sme sa zladili na čase v práci, doma a s dieťaťom. Online pozvánky sú pre nás dvoch samozrejmosťou, cez ktorú si vzájomne vkladáme do rozvrhu rodinné aktivity.

 

Odpočinok:

Bez odpočinku som ako mátoha. Hlavne keď mám za sebou niekoľko nocí, keď sa malá často budí. Rada si s ňou poobede zdriemnem. Spravidla ráno predtým, než čokoľvek robím počúvam meditácie, pijem vodu, cvičím a varím si na raňajky zeleninu s ryžou alebo obilnú kašu. Cez víkendy nepracujem, snažím sa aj odložiť mobil aspoň na jeden deň. A v nedeľu je u nás v rodine oddych aj od domácich prác, do tej miery ako to len je možné s malým dieťaťom.

 

Máš skúsenosť, že podnikať je mentálne náročnejšie ako byť zamestnancom, alebo naopak?
Ak sa ti zdá podnikanie menej náročné, než byť zamestnancom, prečo? (resp. naopak)?

 

Mať prácu, ktorá ťa ubíja je náročné, či podnikáš alebo zamestnancuješ. Podnikanie je určite náročnejšie na plánovanie, myslenie dopredu, tvorivosť a komunikáciu. Byť zamestnancom je pohodlnejšie, bezpečnejšie, no človek môže spohodlnieť tak, že už nerastie. A tým si môže ohroziť svoju budúcnosť.

 

Zároveň ako zamestnanec máš často menší dosah na to čo, kedy ako a s kým robíš – potrebuješ sa veľa prispôsobovať. Máš obyčajne úlohu byť k dispozícii, pravidelne a predvídateľne. Závisí od typu osobnosti. Niekto predvídateľnosť miluje, niekto potrebuje stále nové výzvy. Aj keď nimi je napríklad prihlasovanie sa do portálu slovensko.sk a online komunikácia s Finančnou správou, haha 😀

 

Zároveň závisí aj od fázy podnikania. Keď človek začína, všetko je chaotické a treba byť tvorivý a vytrvalý. Keď už máte zamestnancov, je potrebné zaviesť a dodržiavať rozumné pravidlá. A keď firma rastie do stoviek ľudí – ako sme zažili v Exponei – treba sa orientovať v komplexite 1000 problémov, skupinu udržiavať motivovanú, naberať a školiť tých správnych ľudí a manažérky/ov. Každá fáza si vyžaduje iné líderské schopnosti. A rôzni lídri sa hodí na rôzne fázy organizácie.

Čo by si odkázala ostatným akčným ženám?

“Skutočné bohatstvo je to, čo Ti zostane, ak prídeš o všetky svoje peniaze” Roger James Hamilton
Naozajstné bohatstvo nie je primárne o peniazoch, ale o tom, aké máš vnútorné postoje, vedomosti, kontakty a hlavne vzťahy.

Ahojte! Volám sa Kika a som členka Klubu Akčných žien. Rada by som vám povedala o svojej novinke, na ktorú som veľmi hrdá a chcem túto radosť zdieľať aj s vami :).

 

31.7.2021 som s Brankom Jobusom pokrstila svoju prvú detskú knižku, ktorá vyšla v spolupráci s Divadelným štúdiom KBB (www.divadlokbb.sk).

Účasť bola ohromná a v priestoroch kina Mier v Považskej Bystrici prišlo veľa detičiek aj na bábkové predstavenie inšpirované práve mojou knižkou.

 

 

 

A o čom vlastne Kýchosmrk – kamarát z dažďa je?

Je to príbeh o kamarátstve malého chlapca a vírusíka Kýchosmrka … Ferko nemá kamarátov, iba protivnú sestru, ktorá sa bojí bacilov. Raz Ferko prechladne a stretne Kýchosmrka – prítulný vírus a vezme si ho domov. To ale netuší, že mu je v pätách aj silná Horúčkomilena s bandou, ktorá chce Ferka len pre seba … Príbeh jemne naznačuje, že keď ochorieme niekto len zakašle a má soplík, ale niekto môže mať aj týždeň horúčky. Preto sa musíme o naše zdravie starať.

Knižku je možné objednať cez email produkcia@divadlokbb.sk.

 

 

 

  

Kristína Gyepešová sa venuje netradičnej záľube. Hltá oheň, vystupuje s obrovským pytónom a kráča po rozbitom skle. V rozhovore nám prezradila:

  • ako sa dostala k fakírčine a kto ju naučil triky,
  • z čoho pozostávajú jej vystúpenia a čo pri nich používa,
  • aké bývajú reakcie publika,
  • k akému zraneniu prišla počas nácviku,
  • aký má vzťah k hadom.

Ste fakírka. Ako ste sa dostali k takejto atypickej profesii? Čo na to vaše okolie?

Foto: Monika Galgaňáková

Tak k fakírčine ako takej som sa dostala cez historický šerm, ale ani v živote ma nenapadlo, že ma to bude tých dlhých 15 rokov živiť, keďže som chcela byť najprv muzikálová herečka.

A okolie? Bolo to pre všetkých také nové, ale vnímať mňa ako fakírku začali až cez média. Inak som bola taká normálna baba v čiernom.

Kto vás všetky tie triky naučil?

Ono to bolo tak všeliako, tie najnebezpečnejšie triky ma naučil môj prvý učiteľ aj môj prvý manžel, ktorý bol tiež fakír. A tie menej nebezpečné, ale o to nie menej náročné, som sa učila ešte z VHS kaziet. A potom tak po workshopoch, a neskôr z internetu.

Z čoho pozostávajú vaše vystúpenia, čo zvyknete predvádzať? Aké pomôcky pri tom používate?

Základ je oheň a svetlo. Mám kombinácie týchto elementov veľmi rada, lebo tam, kde nemôže oheň, môže svetelný efekt. Moje náčinie je teda v týchto variantách. Sú to náčinia pod názvami ako poi, diabolo, palice, laná, vejáre a, samozrejme, sklo.

Aké bývajú reakcie publika?

Tým, že nie sú veľmi zvyknutí vidieť ženu fakírku, tak to začína údivom a záujmom, a podľa typu akcie aj k tým menej príjemným poklonám. Ale poväčšine mám dlhý a srdečný potlesk publika.

Stalo sa vám, že ste mali pri nácviku alebo počas vystúpenia nejakú nehodu alebo úraz?

Raz som mala a bolo to hneď na začiatku učenia sa a nácviku kedy mi pri hltaní ohňa výpary z tekutiny podpálili tvár. Našťastie to bola chvíľka a hneď sa to uhasilo, ale stres a strach som musela hneď prekonať.

Foto: Martin Sládkovský

Ženy majú z hadov väčšinou strach, u vás je to domáci miláčik. Koľko váš pytón váži, odkiaľ ho máte a kde ho chováte?

Luňáčika mám od jeho jedného mesiaca, kedy bol asi 30-centimetrovým háďatkom. Kúpila som ho vo Zvolene a teraz má 14 rokov a skoro 40 kilogramov. Poznám všetky jeho nálady. Neviem si predstaviť, že by nebol, aj keď podľa hadích rokov už je za trištvrtinou.

Je nejaké zviera, ktorého sa bojíte?

Ja sa bojím tarantúl a všetkého lietajúceho veľkého hmyzu ako sú osy, šváby a ovady.

Kde najradšej vystupujete?

Prešla som si malými aj veľkými produkciami, televíznymi aj súkromnými. Každé má svoje čaro a každé vám dá niečo a inú energiu. Tiež to viem porovnať s divadlom a detskými divákmi. Je to stále to, čo milujem, a čo mi dáva zmysel života.

Ako ste zvládli koronakrízu, keď ste nemohli organizovať vystúpenia?

Keďže som mama, tak som sa venovala synčekovi a písaniu knižky, ktorá mi teraz vyjde. Pokrstím ju 31. júla v Považskej Bystrici. Zahráme deťom aj bábkové predstavenie tohoto istého titulu. Už sa na to veľmi teším. Ono celá kríza mi veľmi veľa vzala, ale aj veľa dala, a nemať pri sebe rodinu, tak to asi nezvládnem. Myslím, že to tak cítilo veľa ľudí.

Aké máte plány do budúcnosti?

Plány? Priznám sa, že sa v tejto dobe bojím plánovať, lebo nič nie je isté. Ale s divadlom KBB, v ktorom hrám s mamou a kolegami, máme veľa plánov a projektov. To by bolo na ďalší rozhovor.

Foto: Minika Galgaňáková

Aký je váš najväčší sen?

Mojím snom bolo zahrať si v muzikáli a ešte stále ten sen mám. Viac menej sa mi skoro všetky sny postupne plnia a jediné, čo si najviac želám, aby sme všetci boli zdraví. Prešla som si rakovinou a nič nie je horšie, ako byť chorý.

Skúste nám dať tri rady pre ženy, ktoré by chceli nabrať odvahu a ísť za svojím snom.

Hlavne neprestávať snívať a veriť si a hlavne veriť v svoje schopnosti a vedomosti. Odvaha, pokora a nadhľad.

Foto na titulke: Martin Cintula

 

Ahoj akčné ženy, verím, že máte krásne leto.

Rada by som vás požiadala o pomoc. Tento rok som si povedala, že pre vás svoje služby vylepším a rada by som vás požiadala o vyplnenie dotazníku o prvej pomoci, ktorý som pripravila.

Dotazník vám nezaberie viac ako 3 minúty vášho času a po jeho vyplnení vás zaradím do žrebovania o 60 min VIP call so mnou, kde vám zodpoviem na vaše otázky ohľadom prvej pomoci. Bude šitý len vám na mieru.

https://forms.gle/hWSPywmeEjE9Ub6p6

Dotazník je najlepšie vyplniť do NEDELE 11.07.2021 do 21.00 a v pondelok vylosujem jednu výherkyňu alebo výhercu.


Poďme spolu zistiť či je prvá pomoc žiadaná a ako ju ľudia vnímajú.


Ďakujem za každé vyplnenie.

Andrea

https://forms.gle/hWSPywmeEjE9Ub6p6

Janka Gúráňová, naša članka klubu, redaktorka portálu Akčné mamy a zároveň výživová poradkyňa venuje každej členke klubu 20-minútovú konzultáciu zdarma.

Čo sa v prvej konzultácii dozviete?

“Na prvej konzultácii zhodnocujem výsledky zdravotného dotazníka a nutričného denníka, ktoré následne zasielam každej záujemkyni vopred na vyplnenie. K tomu pridávam možnosť využiť 10% zľavu na služby individuálneho nutričného poradenstva (v prípade spolupráce na min. 2 mesiace).”: informuje Janka.

Čo zahŕňa individuálne nutričné poradenstvo?

Individuálne nutričné poradenstvo zahŕňa vypracovanie stravovacieho plánu s receptami a konkrétnymi odporúčaniami vzhľadom na dosiahnutie požadovaných výsledkov + 4 on-line konzultácie za mesiac.
Výživa a zdravé stravovanie Janku zaujímali už od mladosti. Preto sa rozhodla pre štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v odbore výživa ľudí. Po škole pracovala v poradni Sveta zdravia, kde získala cenné praktické skúsenosti v nutričnom poradenstve. Je tiež členkou Aliancie výživových poradcov SR a pôsobí ako lektorka pre Winstitut. Janka je presvedčená, že nadšenie pre zdravú stravu treba vzbudiť už u detí, preto sa stala lektorkou v rámci celoštátneho projektu Pestrá strava pre školy.
Jankou a jej receptami sa môžete pravidelne inšpirovať aj v našom magazíne pre akcnemamy.sk.