Umenie je v Kristíninom živote už od detstva. V divadelných predstaveniach chce ľuďom ukázať krajší svet

Zoznámte sa so všestrannou akčnou ženou Kristínou Gyepešovou. Hrá v divadelnom štúdiu, píše scenáre a režíruje, spieva a hrá na husle a k tomu učí na Základnej umeleckej škole. Do Klubu Akčných žien sa pridala preto, aby spoznala nových ľudí a trochu aj nakopla svoje sebavedomie. 

Kristínka, vy sa venujete divadlu, spievate a hráte na husle, učíte v ZUŠ, ste scenáristka a režisérka, kedy ste prvýkrát pocítili túžbu vydať sa na umeleckú dráhu? Kto Vás viedol k divadlu a k hudbe?

Umenie je mojím životom už od útleho detstva. Pamätám si, že mi mama vravela ako som ako bábo sedávala režisérke na kolenách počas skúšok, keď  študovala bábkarkinu v Prahe. Podľa mňa už vtedy to moju dušu zasiahlo natoľko, že sa celý môj život začal uberať umeleckým smerom.

Všetky klubové vzdelávacie webináre nájdete v tejto časti. 

Môj dedko hrával na husličky a ja som často bývala u neho. Lásku k husliam a hudbe mi ukázal on, hrávala som jemu a babke zo spevníkov a repetníčkov. Láska k husličkám mi zostala dodnes. Je to aj krásna spomienka na môjho dedka. Učiť na ZUŠ som sa dostala priznám sa kvôli COVID-19, keďže som bola v núdzi. Neľutujem to, učím rada. Podľa detí, ako to teraz za tie skoro dva školské roky vidím, som u nich rozvinula aj ja lásku k umeniu a cit pre tvorbu, a to nielen divadla. Myslím, že viac začali vnímať, že umenie je celkom drina. Mojím vzorom či v divadle alebo vo výtvarnom umení vždy bola moja mama.

Umelecky ste veľmi všestranná, čo je vášmu srdcu bližšie? Hudba alebo divadlo?

Ja vnímam umenie ako celok, hudba, výtvarné umenie a divadlo jeden bez druhého sú akoby neúplné. Samozrejme hudba bez divadla existovať môže alebo výtvarné dielo tiež, ale divadlo pre mňa bez hudby a tých farieb je trochu šedivé.

Akému žánru sa venujete v divadelnom štúdiu KBB?

Naše divadlo sa venuje hlavne vzdelávaniu detí a mládeže to bol prvotný zámer, snažíme sa o edukáciu cez báje a bábkové predstavenia. Ja som prišla s mojimi dvoma hrami pre dospelých, žánrovo jedna je detektívna hra s piesňami „To je vražda!“ povedala,  a druhá je tragikomédia so showprogramom Kabaret Nostalgia. Venujem sa ale všetkým žánrom a snažím sa ich spracovať ako najlepšie viem :).

Okrem divadla učíte aj v ZUŠke. Čo Vám dáva práca s deťmi?

Práca s deťmi je pre mňa kúzelná. Uvedomujem si, že keď som bola v ich veku, pani učiteľka v ZUŠ, kam som chodila na LDO bola pre mňa nielen učiteľka ale aj kamarátka, kolegyňa a trocha aj ako mama, teda poradca. To isté sa snažím deťom dať aj ja, lebo potrebujú mať oporu v sebe samých utvrdiť sa vo svojich názoroch na samých seba. Podľa mňa je veľkým poslaním učiteľa, byť aj dobrým vzorom a vedieť citlivo nasmerovať dieťa, aby sa vedelo rozhodovať samé a byť citlivé a empatické k ostatným, aj to dokáže umenie.

Aká je vaša superschopnosť? V čom sa môžu členky Klubu AŽ od teba učiť alebo inšpirovať?

Superschopnosť… Myslím, že mojou je to, že ma baví počúvať ľudí, viem im ukázať svet krajší svojimi predstaveniami, otvoriť im dušu a rozvinúť v nich fantáziu. A inšpirácia, ktorú môžem ponúknuť? Myslím, že ide o to čo ten dotyčný človek hľadá, lebo ak hľadá niečo čo mu môžem odovzdať, tak sa naše cesty určite stretnú.

Prečo ste sa rozhodla pridať sa do Klubu Akčných žien? Čo od Klubu očakávate?

Na začiatku to bola moja túžba spoznať nových ľudí, necítiť sa sama, možno nakopnúť aj vlastné sebavedomie, lebo táto koronová doba mňa, ako umelkyňu, veľmi poznačila a zlomila. Očakávania už dlho nemám, lebo kto očakáva, nie vždy sa to stretne s jeho obrazom reality, a tak sa nechávam prekvapiť. Ale hlavne, chcem byť videná a viditeľná medzi podobne aktívnymi ľuďmi.

Za príjemný rozhovor ďakuje Elena Bročková.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *